Srpen 2008

Školský výlet: Bojnice

20. srpna 2008 v 12:53 | Šialená spisovateľka |  Šialená spisovateľka
Musím sa priznať, že na výlet som sa vôbec netešila. Nelákala ma predstava, že tri dni strávim v spoločnosti niektorým mojich spolužiakov. Už keď som nastúpila do autobusu mi bolo jasné, že po návrate domov budem potrebovať pomoc psychológa. Túto situáciu dokonale vystihoval nápis na mojom tričku: "I need therapy".
Priamo predo mnou sedeli moje "úžasné" spolužiačky. Doteraz netuším, ako sa mi tú cestu podarilo prežiť. Celý čas som nepočula nič iné, len ten ich silený smiech. Teda ak sa to vôbec smiechom dalo nazvať. Znelo to skôr ako umierajúce hyeny.
Našťastie sa mojou záchranou stala Nitra. Zatavili sme pod Zoborom a vybrali sme sa na prechádzku. Tá prebehľa bez väčších problémov, aj keď som si nemohla odpusť hundranie na pražiace slnko a "ťažkých" hip-hoperov, ktorí celou cestou púšťali na mobiloch ten svoj komerčný odpad.
Okolo obeda sme sa zastavili v reštaurácii. Keďže som sa konečne poriadne najedla, znížila sa aj moja potreba všetko kritizovať. Aspoň na nejaký čas. No keď sme dorazili do arboréta, zase som bola vo svojom živle. Sprievodca bol nezáživný a vôbec nevedel zaujať, tak na striedačku som ho buď nepočúvala alebo ho komentovala.
Potom konečne nastal vytúžený príchod do Bojníc. Kemp nebol až taký hrozný, ako som pôvodne očakávala. Dokonca ma milo prekvapila elektrina v chatkách. Bola som ubytovaná s dvoma babami z tretieho ročníka. Boli veľmi milé a dalo sa s nimi aj normálne pokecať. No väčšinou času som aj tak strávila na chatke pri kamoške Lenke.
Prvý večer sme išli do bojnického zámku na nočné strašenie. To bolo jediné, čo ma na celom výlete zaujímalo. Do zámku sme vchádzali okolo deviatej. Páčilo sa mi, že okrem obyčajného výkladu dodal sprievodca aj pár historiek o zámku. No pri takých príbehoch väčšinou odniekadiaľ vyskočili strašidlá a ja som na plné kolo začala ziapať až kým sa nezapálilo svetlo a strašidlá nezmizli.
Na chatku som sa vrátila totálne vyšťavená. Neviem ako je možné, ze zvyšok triedy ešt vládal chlastať a vyhukovať takmer až do rána.
Vstávanie bolo napodiv bezproblémové. Raňajky sa tiež dali zjesť. Takmer celý deň som sa na nič nesťažovala.
Okolo desiatej sme sa vybrali na kúpalisko, no zastavili sme sa na viacerých, kým sme jedno normálne našli. Ale rozhodne stálo za to. Voda bola príjemná, a nebolo tam ani príliš veľa ľudí. Najviac ma však potešil bufet.
Cestou dom kempu sme sa ešte zastavili v Tescu v Prievidzi. Doplnili sme si zásoby potravín, ktoré sa väčšinou skladali z chipsov a fernetu. Len ja som kupovala vodku a sladkosti.
Večer sme mali mať opekačku, na chvíľu sme sa tam s Lenkou ukázali, no zvyšok večera sme prekecali u nej na chatke.
Ráno nás čakali raňajky a ďalšia prechádka. Zo začiatku išlo všetko v pohode, no potom sme narazili na výstrahu, že v okolí je rozšírená besnota. Pri každom zašušťaní som sa trhla a stresovala každého v mojom okolí. Inak som prechádzku prežila bez väčšej ujmy na zdraví, čo sa mi podarí len málokedy.
Pred odchodom sme sa zastavili ešte v Bojniciach, dostali sme dve hodiny rozchod. S Lenkou sme pokúpili bojnické oplátky pre príbuzenstvo a dali sme si zmrzlinu.
V autobuse som už nemohla posedieť ani chvíľu, bola som priveľmi nervózna. Každú chvíľu som vyvolávala ocinovi, že kde sa náchadzame a či ma už čaká. Keď sme dorazila do Senca, ocino ma už vyčkávala na zástavke. Objala som ho a vytrhla som mu z ruky kebab s nadšenými slovami: "Bože, ty máš mäso!".

Bathory

7. srpna 2008 v 16:24 | Šialená spisovateľka |  Recenzie
Dlhoočakávaný film o krvilačnej grófke sa konečne dostal na naše filmové plátna. No upírka, ako sa nám celý život snažili katolíci nahuckať, bola podľa filmu nevinnou obeťou jedného nadržaného chlapa. Milo ma prekvapilo, že s nej režisér Juraj Jakubisko nespravil beštiálnu masovú vrahyňu, musím sa priznať, že to jediné som si od filmu sľubovala. A hoci som do kinosály išla s dosť veľkou antipatiou voči filmu, odchádzala som úplne spokojná.
Celý dej príbehu rozpráva starý mních Peter (Bolek Polívka). Svoje rozprávanie začína pri zásnubách Alžbety Báthoryovej (Anna Friel) s Františkom Nadasdym (Vincent Regan-ale netuším, kto hral mladého Nadasdyho, ten bol fakt kus chlapa). Ďalej nasleduje svatba a svadobná noc. Alžbeta a František si spoločne líhajú do postele (a ja sa nedokážem preniesť bez povšimutia cez ich úžasnú konverzáciu):
František: Musíme splodiť syna.
Alžbeta: A budeme vedieť ako?
František: Nebojte sa, môj strýka ma všetko naučil.
(tak po tomto som si nemohla odpustiť par nežnych usmevov-čiže môj rehot počul asi každý v okruhu troch kilometrov)
František Nádasdy bojuje vo vojnách s Turkami a Alžbeta sama dohliada na správu rozsiahlych rodových majetkov a na výchovu detí. Raz jej manžel donesie darček v podobe talianskeho maliara Merisiho Caravaggia (Hnas Matheson -tiež veľmi sexy chlapec), ktorému sľúby, že ak zachytí do obrazu krásu jeho manželky, tak mu daruje slobodu. František niekoľkokrát pretiahne jej mladú slúžku Eriku a vzťah medzi nimi postupne slabne. Alžbeta si obľúbi Merisiho a svoju priazeň mu aj patrične preukazuje. František si po návrate s ďalšieho boja všimne ich prieteľstvo a vôbec sa mu to nepáči. Pri hostine mu palatín Juraj Thurzo navrhne, aby svojho soka zmietol s cesty a sám mu nasipe do vína jed. František s k sebe zavolá mladého maliara, daruje mu sľúbenú slobodu a do rúk mu strčí víno s jedom na prípitok. Alžbeta nadšená z rozhodnutia svojho manžela vytrhne Merisimov pohár a sama sa s neho nepije. Hneď páda otrávená na zem. Prebudí sa za niekoľko dní, pri jej posteli sedí čarodejka Darvulia (Deana Jakubisková-Horváthová), ktorá jej vyliečila. Predpovedá jej narodenie dlhoočakávaného syna a šťastných desať rokov života, no grófka musí počúvať jej rady.
No a ďalej sa mi už písať nechce, tak si to budete musieť pozrieť v kine, ale film, je úžasne spracovaný a grófka tam nie je vykreslená ako upír, čo ma veľmi potešilo. Takže na 100% odporúčam. A zvlášť feministky by si mali pozrieť, Alžbeta bola vo filme reprezentovaná ako silná žena a nebála sa pustiť do vojny s druhým najmocnejším mužom v krajine.

Ako šokovať ROCKerku

7. srpna 2008 v 15:45 | Šialená spisovateľka
"Tak si v pohodě kráčím temnou ulicí
vedle se perou dva rváči, ne česky mluvící.
Děvy tu prodávají těla, vedle opilec blil ... "

...a zrazi vylezie spoza rohu "ťažký ganghsta". Mal bielu mikinu, sfetovany usmev, topánky za 4 litre a asi 10 rokov. Drzo si to ku mne našikuje (pričom si samozrem ohmatava vtáka, či mu náhdou neodpadol). Kymáca sa to zo strany na stranu (neviem či je to spôsobené nedávnym pohlavným stykom s iným raperom s jeho "getha" alebo či si chudáčk maličký nandal do gatí). Dokape to takmer až ku mne a zrazu sa spustí zmysluplná konverzácia:
On: "Si kočka, si kočka, si kočka ..." (popri tom samozrejme metá rukami na všetky strany, horlivo rozmýšlam, či je to bežne sa vyskytujúci tyk a prichádzajú na mňa obavy či by som predsa len nemala zavolať sanitku-čo ak je to nejaka forma epileptického zachvátu?).

Pri jeho slovách...
" ... Vůbec nevím proč, rudě se mi zastřel vobzor,
pro slepičí kvoč, měl jsem si dávat pozor.
Možná si mě někdo s někým splet
a možná kvůli krátkejm vlasům,
pěkně zkurvenej je ten svět,
asi jsem měl změnit trasu ... "

On (pokračuje): "Nemáš cigu?"
Ja sa tvárim asi takto:
Po chvíli odpovedám: "Ja nefájčím," (výraz v mojej tvári ostáva ten istý).
On: "A mňa by si nevyfajčila?"
Ja: "Iba kamarátom ..."
On: "A ja som čo?"
Ja: "Cudzí chlap."
On: (hrdo sa vystrie a hodí na mňa "úsmev", pri ktorom sa obávam o svoju poctivosť) "Nie chlap, ale chalpec."
Ja som naďalej šokovaná.
On odchádza.
Ja mám traumu na celý život.
A potom, že prečo neznášam "gangstov" .... ?!