1. kapitola

2. září 2008 v 11:40 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Bolo takmer osem hodín a vonku sa začínalo stmievať, keď mi zazvonil mobil. Zdvihla som a ozval sa hlas mojej najlepšej kamošky Natálie.
"No ahoj mojko, ten tvoj miláčik si to práve spolu s nejakými blbmi našikoval do pizzerky. Nechceš ho vidieť?"
"Jasne, len sa hodím do gala a za desať minút som u teba,"nadšene som odvetila.
Rýchlosťou blesku som vyrazila dvere na skrini a vytiahla svoj nový zelený top. Zobrala som lesk na pery a žuvačky a vyrazila som z domu. Naty mi išla naproti. Už z diaľky som videla jej spokojný úsmev, určite budem zase celú cestu počúvať o nejakom jej novom nabijákovi. Je mi jasné, ako to dopadne, on bude o mesiac hnusný sviniar a Naty bude sťatá, že alkohol je nebudú meriať v promile, ale rovno použijú percentá. Vypla som zvuk a uvažovala som o svojom milovanom Marekovi. V celom našom vzťahu bol len jeden drobný háčik: on akosi nemal tušenie, že existujem.
Boli sme už pár metrou pred pizzerkou, keď moju pozornosť upôtalo niečo iné. Na konci ulice som zazrela Jeho, muža s mojich snov. V tej chvíli ma skoro vystrelo. V živote som toho chlapa nestretla a predsa sa mi o ňom posledné mesice sníva, a teraz tu stojí predo mnou, živý z mäsa a kostí. Snáď len neblúznim. Zastvala som sa na mieste a stopla som aj Naty.
"Naty, nepoznáš náhodou toho chlapa?"
"Ten asi nie je odtiaľto."
"Choď napred, objednaj mi kofču, zchvílu prídem, ok?"
"Kam ideš? Poznáš ho?"
"Neviem, myslím, že áno."
"No tak s ním porieš, obsadím zatial flek."
Pomaly so kráčala k Nemu. Sotva Natália vošla do pizzeky, už som sa šialene rozbehla a zastavila som až tesne pri Ňom. Podával mi malý lístoček, vzala som ho a pozrela do Jeho tváre. Usmial sa a telom mi prebehla známa triaška. Okamžiete som vedela, že je upír. Ani neviem ako dlho som tam stále a vyjavene na neho pozerala. Bolo to šialené, hoci mi bolo jasné, že v potravinovom rebríčku je o stupeň vyššie, nedokázala som od neho otrhnúť oči a len tak utekať. Bol úžasný, mal nádherné uhľovo čierne vlasy, ktoré mu jemne spadali do očí. Bože, a tie oči sa mi snáď na vždy vryjú do pamäte. Tmavý fialový odtieň, aký som nikdy nevidela. Nedokázala som normálne premýšlať, vedela som, že Naty ma vyčkáva, no nechcela som sa od Neho vzdialiť. Jediný krát som sa otačila na veľkú budovu s presklennými dverami, kde zmyzla moja kamoška. Ani neviem ako, no za tú stotinu sekundy bol preč. Chvíľu som ešte postávala na mieste, no napokon som sa vybrala za Naty, tá už bude určite nervózna.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Michelle Sun Michelle Sun | Web | 15. září 2008 v 17:08 | Reagovat

celkom zaujímavé... rada by som vedela, ako to bude pokračovať... sem-tam sa síce objaví nejaká gramatická chyba, ale... kto z nás píše bez chyby, čo?? xD pekné... len tak ďalej...

2 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 11. října 2008 v 22:17 | Reagovat

Vážne je to zatiaľ veľmi zaujímavý príbeh (idem čítať ďalej). Len jedna vec (ospravedlňujem sa, no mám jemne kritickú náladu, no nie moc), ku koncu ako sa stretla s "Ním" sa mi zdalo, že by si to mohlo trochu rozpísať, teda "Okamžite som vedela, že je upír" konkrétne. Neviem, ako to vlastne celé v tej poviedke je, ale zatiaľ sa mi teda zdalo, že ona je normálny človek v dnešnej dobe, aspoň mobil a štýl hovoru o tom hovorili. A taký človek by zrejme tak nepremýšľal, asi by sa snažil akousi racionálnou stránku potlačiť takú myšlienku, a síce by sa dalo povedať, že by mu čosi našeptávalo, že "pôsobil ako iná bytosť..." a nejak posupne sa dopracovať k upíriemu záveru.

Ináč je to dobré, som zvedavá čo bude ďalej.

3 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 22. listopadu 2008 v 19:17 | Reagovat

to je moc dobrý=o) budu pokračovat dál v čtení =o)

4 Marťa Marťa | Web | 28. listopadu 2008 v 20:40 | Reagovat

no musím uznat, že umíš psát velmi dobře :) jdu číst dál ...

jinak přeju hodně zdaru v psaní :)

5 capepeidy capepeidy | Web | 23. prosince 2008 v 14:50 | Reagovat

mas  tam mensie chybicky(nekde ti chyba pismenko) ale inac v pohode je to dobre ale snad to bude este lepsie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.