2. kapitola

28. září 2008 v 10:39 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Ani si nepamätám, ako som sa dostala do pizzerky a už vôbec netuším, čo mi Naty v ten večer hovorila. Vnímala som len malý pokrčený papierik, ktorý som po čelý čas žmolila v rukách v mojich rukách. Dnes bola moja kamoška ukecanejšia ako zvyčajne, a tak si moje ani nevšimla, že ju zase vôbec nepočúvam. Rozmýšľala som komu to povedať. Natália by to nepochopila, na upírov neverí a akurát by som pokazila jej dobrú mienku o svete bez nadprirozdzených bytostí. Možno ocinovi, on mal vždy pochopenie pre moje ... ehm, ehm ... trošky výstredné názory na existenciu niektorých osôb. Hneď ako prídem domov sa s ním musím porozprávať. Nahodila som útrpný výraz a potichu som spustila účinnú a už dobre nacvičenú frázu:
"Nati, bolí ma hlava. Nemohli by sme už ísť?"

Naty:


Cesta domov sa mi zdala nekonečne dlhá. Sotva som len otvorila dvere a už som hulákala na ocina, že zvolávam poradu. Dlho do noci som ho presviedčala, aby išiel so mnou overiť adresu na lístku. Šťastie, že mal vždy pochopenie pre moje, ehm, trošku výstredné názory naexistenciu niektorých nadprirodzených bytostí. Hoci som vedela, že si o tom myslí svoje, vypučul ma a napokon sa predsa len nechal ukecať.
Po dlhých mesiacoh som konečne zaspávala pokojná, s vedomím, že konečne prestanú tie sny.Po niekoľkých mesiacoch nočných môr som si konečne užila bezsennú noc.
Za nič na svete sa mi nechcelo vyliesť s postele, hlavne nie, keď za oknom zbadal búrkové mračná.
Osprchovala som sa, obliekla, ovešala som sa všetkým striebrom, ktoré som našla, aby som si zabezpečila ochranu pred upírmi. Pokúšala som sa zobrať aj cesnak a napchať ho aj ocinovi, no to mi rázne zatrhol s výčtkou, že to už začínam prehánať.
Nervózne som vyklopkávala prstami po stole. Zdalo sa. že ocino si nemieni veľmi pohnúť. Kľudne popíjal kávu a zanietene študoval nejaké dokumenty. Trvalo celú večnosť, kým sme konečne vyrazili z domu. No našťastie sme aj tak vyrazili dosť skoro a vyhli sme sa ranným zápcham na ceste. Za necelú hodinu sme boli na mieste.
Ešte sme poriadne ani nezaparkovali, keď som už vyskakovala z auta a náhlila sa k staršiemu domu. Hoci pôsobil pochmúrme, bol to nádherný, presne takto som si predstavovala svoj dom snov: veľký murovaný dom obrastený brečtanom. Podišla som ku obrovským vchodovým dverám. Mala som sto chutí na mieste sa otočiť a na všetko sa vykašlať.
"Určite je opustený," prelomil ťaživé ticho ocino. Napriek tomu však pristúpil bližšie a zaklopal. Dvere sa otvorili a my sme vstúpili do krásnej haly pripomínajúcej hotelovú recepciu.
"Vitajte, už sme Vás očakávali," usmievalo sa na mňa dvieča len pár rokov staršie ako ja.
"Pani Hoperová Vás očakáva vo svojej pracovni, prosím nasledujte ma."
Zdesene som sa pozrela na ocina, ktorý bol rovnako šokovaný ako ja, no nasledoval mňa a našu sprievodkyňu po točitom schodisku. Schodisko vyústilo do dlhej tmavej chodby, došli sme až na jej koniec a zastali sme pred masívnymi dubovými dverami. Naša sprievodkyňa zaklopala, z miestnosti sa ozvalo rázne: "Ďalej," a my sme vošli.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sialena-spisovatelka sialena-spisovatelka | E-mail | 28. září 2008 v 10:51 | Reagovat

moc sa ospravedlňujem, že to trvá tak dlho, kým pridám kapitolu, som trocha lenivá hodiť to do compu, ale zatial rozhodne nestrácma nápady a mám zapísaný celý zošit touto poviedkou, takže aj keď to bude dlhšie trvať, pokračovania budú =)

2 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 11. října 2008 v 22:21 | Reagovat

Veľký murovaný dom obrastený brečtanom... to je krásna predstava :), s upírmi či bez nich.

A ako som už hovorila v predošlom komentáry, je to skvelý príbeh :)

3 Marťa Marťa | Web | 28. listopadu 2008 v 20:42 | Reagovat

jo a chci se zeptat na tvůj věk... mě je 14 :)

4 capepeidy capepeidy | Web | 23. prosince 2008 v 14:55 | Reagovat

vau je to o trichu lepsie aj ked je to kratke a malo  sa z toho dozviem ale niekde by sa hodila i ciarka inac pohoda:)

5 FReedoM FReedoM | Web | 27. února 2009 v 20:03 | Reagovat

Jejko. Toto vyzerdobre :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.