Depresia na papieri

28. září 2008 v 19:51 | Šialená spisovateľka |  Šialená spisovateľka
Niekde okolo mňa prebieha skutočný život, ale vôbec ho necítim. Nevnímam nič s toho, čo je tam "vonku", iba tuším prítomnosť niečoho. No nenávidím ho. Z hĺbky duše. Nie je to svet pre mňa, ale ani ikomu inému by som ho nepriala. Je zlý, príliš skazený, bez štipky morálky. A ja som príliš iná. Ja by som nikdy nezpadla. Nechcem byť taká odlišná, ale ani netúžim byť rovnaká ako oni! Nefajčím, nefetujem, ani sa nevyspím s každým a preto ma neprijmú. Takáto "zábava" sa mi priveľmi hnusí, je mi odporná.
(Ne) Žijem životom, ktorý je iným ľudom cudzí. Žijem vo svete fantázie. Na miestach, kde môžem obdivovať divokú krásu drakov. Kde sa môžem preháňať po lesoch so svorkou vlkodlakov. Tam, kde ľudia majú svoju hrdosť. Na mieste, kde je človek schopný obetovať život pre česť. Tento svet milujem viac než čokoľvek v tom "skutočnom".
Knihy sú mojim vesmírom, kapitoly mojim svetom. Pre pár riadkov, pre pár písmen tlčie moje srdce. Po nich prahne moja duša. No pre ne tečú aj moje slzy ...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Simča Simča | Web | 28. září 2008 v 21:11 | Reagovat

Bože, hovoríš mi zo srdca. To je nádhera.

2 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 11. října 2008 v 22:38 | Reagovat

Myslím, že chápem čo myslíš... na pár rozdielov, môj svet, nie je až tak čestný, je prehnilý intrigami na vonok vznešených elfov, plný krvavých vojen z prozaického dôvodu: územia... Vlastne tak ako tento svet, v ktorom sme reálne, zvláštne, že napriek tomu mám ten druhý radšej.

Čo sa týka toho prijatia svetom ... "nepijem, nevyspím sa s každým..." to viem čo myslíš, ale ja by som to povedala vzľadom na vzťah mňa a okolia (a vzhľadom na moju nadmernú hrdosť :) ), že nie oni neprijmu mňa, ale ja neprijmem ich.

Spísala si to krásne.

3 katalyn katalyn | Web | 7. listopadu 2008 v 15:09 | Reagovat

jo jo jo, tak to má bejt...jen někdy mám pocit, že bych do svýho světa přibrala ještě někoho...s kym bych mohla mluvit

4 Alcarin Alcarin | 3. ledna 2009 v 9:55 | Reagovat

Tak to bolo super. ;)

Krasne napisane.

A veruze ano, suhlasim, ze to takto ma byt.

katalyn: ved takych, ktori maju podobne svety nie je malo. Co vsak ani zdaleka nie je potesujuce, je ze nas je drviva mensina.... A ten svet "vonku" je taky, aky je.

Avsak pravdepodobne su ludia, ktori su ochotni a schopni "snivat tvoj sen s tebou", ako mi minule povedala jedna kamoska.

Ja sa len bojim, ze toto ma casom opusti. Neviem si totiz predstavit seba ako nejaku babku, ktora je vo svojom svete, kde sa prehanaju draci, upiri, vlkodlaci, elfovia a podobne tvory.... Sice mozno nie zrovna na kope.... ale to je fuk.

Ale vlastne nie.... nedovolim mu to. Nedovolim to nikomu. A aj ked raz budem stara babka, vzdy budem snivat svoje sny a zit svoj zivot vo svojom svete... Moznoze si bude vela ludi mysliet, ze som uz riadne trhnuta, ale to nie je ani taky velky rozdiel ako teraz, ze jo :-D

5 mexa mexa | E-mail | 9. září 2009 v 22:21 | Reagovat

Zakrvavený medveď ide po lese a má krvavý zdrap papiera. Stretne ho zajac a pýta sa : Čo to máš za papier?
Zoznam zvierat, ktoré mám zožrať.
A ja som na tom zozname?
Ano.
Tak to ma teda zožerieš.
Áno.
A zožral ho.Potom stretol líšku.
... A ja som na tom zozname?
Áno.
A môžeš ma z neho vyškrtnúť?
Áno.
Teda svet je taký, ako ho chceš vnímať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.