3. kapitola

4. října 2008 v 15:03 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Ja viem, že začiatok je dosť nudný, no čoskoro sa to rozbehne. Opäť ma navštívila Pizmar(pohanská bohyňa umenia)a vnukla mi nové nápady a chuť hodiť to aj do compu =)

V prvej chvíli mi udrelo do očí vybvenie miestnosti. Okamžite som si spomenula na známu košickú rodinku-Mojsejovcov. Ten, kto tú izbu zariaďoval musel byťn rozhodne ich veľkým fanúšikom. V celej miestnosti bol staromódny nábytok a všetkému kraľovali dve ružovo-zelené kreslá, pohovka a záclony rovnakej farby. Prehltla som všetky uštipačné poznámky, ktoré ma napadli.
Upriamila som svoju pozornosť na staršiu ženu sediacu v jedno s tých "úchvatných" kresiel. Mala kratšie prešedivené vlasy, baculatú tvár a strašne podliezavý úsmev. Bola som si istá, že tento zjav odniekiaľ určite poznám.
"Prosím posaďte sa," povedala a s ocinom sme sa usadila na pohovku.
"Cíťte sa t ako doma," vyškierala sa na nás a po tejto vete som mala sto chutí vyložiť si nohy na stôl a stiahnuť do seba pivo na ex. Tá stará rašpla sa na mňa pozrela a jej úsmev sa pobavene roztiahol. Premkol ma pocit, že tá ženská vie čítať myšlienky. Akonáhla som si to pomyslela, otočila sa späť na ocina.
"Peter, hadám si na mňa nespomínate?," oslovila ho. Ten sa však tváril ešte viac nechápavo ako ja. Vzápätí sa však tváril ako osvietený, zdalo sa, že mu začína svitať.
"To nie je možné,"vykríkol.
"Za posledných tridsať rokov ste sa vôbec nezmenili!"povedal s náznakom obvinenia. Jej úsmev sa roztiahol ešte viac, hoci sa mi to zdlo už nemožné.
"No myslím, že by sme už mohli prejsť k veci. Emma je zvedavá, čo znamenajú jej sny,"veľavýznamne na mňa pozrela. Ocinovi padla sánka a zostal nemo zízať na tú rašplu. Ha vedela som, že to niečo zanmená. A tá ženská v tom má prsty. Som zvedavá ako mi to mieni vysvetliť, a hlavne toho úpíra.
"Keďže aj napriek vysokému veku stále veríš v existenciiu upírov a vlkodlakov, budem to mať o to jednoduchšie," hodila na mňa skúmavý pohľad, akoby očakávala, že ju budem prerušovať a potom zniva pokračovala:
"Medzi oboma rasami panuje nenávisť siahajúce do dávnej minulosti. Vlkodlaci boli služobníkmi upírov. Verné psy strážiace ich hrobky za denného svetla. No mnohým mladým sa takýto život nepáčil, priveľmi túžili po slobode. V prvom storočí pred našim letopočtom vypukla revolúcia. Nik už presne nevie, čo spôsobilo ten náhly zvrat. Hoci túžba po slobode bola silná, mnohý sa obávali neúspechu a nemali odvahu ju začať. Prvý, kto začal vlkodlakov burcovať bol Nakon. No v bežných dejinách ho môžeš poznať ako Spartaka. Bol najvernším, no niečo spôsobilo náhly obrat a práve on vypustil na povrch veci, ktoré ostatný vlkodlaci nemienili upírom tolerovať. Samozrejme, že mali navrch. Každý deň sa k nim pridávali nový povstalci, boli ich tisíce. Za pár rokov bolo povstanie oficiálne potlačené. Bolo zajatých a popravených šesťtisíc otrokov. No naďalej to v tichosti pokračovalo. Táto vojna mala mnoho vedľajších následkov. Mnohé vojenské aktivity sa nedalin utajiť a smrteľníci celé roky desení katolíckou cirkvou začali nachádzať veci, ktoré si spájali s diablom. Katolícka cirkev začala hon na čarodejnice. Zomrelo mnoho nevinných a to prinútilo obe rasy k rozhodntiu uzavrieť v pätnástom storočí mier. Potomkovia upálených ľudí boli vybraní aby toto prímerie chránili. Ich úlohou sa stalo aj ničenie stôp o našej existencii, trestanie tých, čo napadnú smrteľníka či ho bez súhlasu premenia alebo budú priveľmi upozorňovať na svoju existenciu.V ich úlohe pokračujú prvorodení za každej tretej generácie. No a dnes je to na tebe."
Nechcelo sa mi tomu veriť. Všetko o čom som snívala sa stalo realitou. Teda pokiaľ tá ropucha neklame alebo nie je šibnutá, čo by sa tiež dalo zvážiť. Tam vonku behajú vlkodlaci. Určite sa medzi nimi nájdu aj slobodný metalisti. Očičká mi zažiarili ako reflektory.
No na druhú stranu je to priveľká zodpovednosť, sama neviem či to zvládnem. Nahánať upírov bude riadna fuška a moje zdatnosti telesnej mi to určite neuľahčia. Ale mám vôbec na výber?
Pozrela som na ocina a aj na tú starú ježibabu. On bol riadne v šoku, nevedel sa cez to preniesť tak rýchlo ako ja, neviem ako by zniesol, že jeho milované dieťa miesto obchodnej akadémie zvolí takúto nejasnú kariéru bez budúcnosti. No ježibaba sa tvárila víťazoslávne, bola si istá, že ma dostala. Musím niečo povedať, nejako sa k tomu vyjadriť.
"A čo keď odmietnem?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 11. října 2008 v 22:26 | Reagovat

Heh, Mojsejovci ani netušia v akých príbehoch sa už spomínajú :). Ten ich Ľudovít XIV., či čo to tam mali za nábytok ....

Slobodný metalisti, to ma pobavilo :).

Som zvedavá na ďaľšiu kapitolu, tak snáď za tebou Pizmar čoskoro dôjde zas.

2 katalyn katalyn | Web | 15. října 2008 v 10:38 | Reagovat

brrr, to nahání husinu na člověka..ale je to dobrý

3 capepeidy capepeidy | Web | 23. prosince 2008 v 15:03 | Reagovat

vau konecne je tonapinave ale to pismo sa neda najepsie caitat ale mam tam ar chybicieka le inac je to fakt napinave no huraaaaaa:)

4 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 29. prosince 2008 v 0:32 | Reagovat

To si si ty sama vymyslela, spojiť to celé so Spartakom atď. ? Bo to je aké dobréééé!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.