19. kapitola

11. prosince 2008 v 18:47 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
"Nemám balkón."
"Ah, tak toto mi teda nevyšlo."
"Ale mám strašné okno, ak sa budeš aj nabudúce nudiť," usmiala som sa a provokujúcu žmrkla. Asi som to prehnala, lebo Alan sa začal červenať. Nikdy som nevidela chalana, ktorý by sa začervenal. Je to také milé. Prečo sa nečervená častejšie?

"Nie je to tá tvoja kamarátka?" spýtal sa ukazjúc na nejaké dievča, ktoré sa práve chystalo prejsť cez prechod. Áno, bola to Samanta.
"Nehodíme ju do školy? Môžeme ju aspoň hneď zoznámiť s Viktorom," navrhol.
Stiahla som okienko a zakývala na ňu. Asi ma nevidela.
"Samanta," zvolala som a ona sa konečne pozrela našim smerom.
"Nechceš odvoz?" zakryčal Alan a vyhodil smerovky, aby mohol zastať bližšie při chodníku a Samanta mohla nastúpiť.
"Ahojte," pozdravila. Hneď som sa otočila dozadu, nech sa jej môžem venovať.
"Má štyroch bratov," oznámila som jej s nadšením.
"Zoznámim ťa s Viktorom," zapojil sa hneď Alan.
"Alan navrhol, že by sme mohli ísť na dvojité rande," vyškierala som sa spokojne raz na Samantu a raz na Alana.
"Vlastne trojité," opravil ma Alan.
"To by bolo super," usmiala sa Sam
"A kedy mi ho predstavíš?"
"Brácho by mal ísť autom za nami. Hneď jako vystúpime ho spoznáš."
Zastavili sme na parkovisku, ktoré sa nachádzalo neďaleko od školy. O chvíľu vedľa nás zaparkoval aj tmavomodrý mercedes, s ktorého vystípil Alanov brat. Samanta si ho znalecky obzerala, kým ich Alan prdstavoval. Aspoň na chvíľu sa Viktor zatváril, že je zúčastnený. V zelených očiach mu zablesli iskry a už sa aj trocha usmial. Žeby láska na prvý pohľad? Sam pozerala striedavo raz do země a potom zase na Viktora.
"Poobede ťa vyzdvihnem," povedal Alan a strčil mi do ruky lístok s telefónnym číslom.
"Len prezvoň. Ak budeš mať nudnú hodinu, alebo ti budem chýbať, môžeš mi napísať." Nahol sa ku mne, aby ma pobozkal na rozľúčku. Zaboril si tvár do mojich vlasov, vdychoval ich vôňu a zašepkal:
"Voniaš jako vanilka." Okamžite som si zaumnienila, že si ten šampón nakúpim do zásoby aspoň na nasledúci rok.
Deciek před budovou školy bolo čoraz menej, nemusela som pozerať na hodinky a bolo mi jasné, že zase sa musíme rozlúčiť. Prečo čas ide tak rýchlo?
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 11. prosince 2008 v 18:57 | Reagovat

já jsem snad tady byla 100x a čekela jsem až sem přidáš další kapču=oD Konečně jsem se dočkala a výsledek stál za to =o)

2 capepeidy capepeidy | Web | 23. prosince 2008 v 23:18 | Reagovat

to slovko jako mi tam moc nesekne skus slovko ako hned to vyznie lepsie inac pohoda az na tie daktore preklepy ale zda sa mi to az prilis jednoduchu uz sa zoznamili tri pary a hned sa zalubili az prilis nerealisticke az na to ze vlkolaci tiez nie su najrealnejsi :D

3 Alcarin Alcarin | 2. ledna 2009 v 12:46 | Reagovat

Ako ano, pride mi to nerealne, ale uvedom si, ze vlkodlaci, rovnako ako upiri, nie su najskaredsi. Ale tiez mi to napadlo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.