23. kapitola

21. prosince 2008 v 11:20 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
No dočasne som problém s počítačom vyriešila =) A keďže dnes je významný deň - zimný slnovrat. Pri príležitosti osláv narodenia Koliadu (boh-Slnko) Vám pridávam ďalšiu kapitolu. Dnes mám výnimočne dobrú náladu =)
A očakávam veľa komentárov!


"Zajtra s tebou nebudem. Ani pozajtra. Ale naše trojité rande stihnem," vychŕlil nakoniec, keď zazrel môj protestujúci pohľad.

"Prečo?"

"Zajtra je spln. Dnes odchádzame na rodinnú chatu do hôr. Počas každého splnu je stretnutie svorky. Je to taká tradícia."

"A čo tam budete robiť?"

"Nič zaujímavé. My mladí sa opijeme a tí starší sa budú pohoršovať na naším správaním."

"Okrem toho?"

"Tak trochu budeme preberať rodové záležitosti. Nové prírastky vo svorkách a tak podobne."

"Nové prírastky? To akože nových premenených?"

"No aj, ale aj novonarodené deti, partnerky či partneri."

"Nemôžem ísť aj ja?"

"Nepatríš do svorky."

"Môžeš ma pohrýzť," navrhla som okamžite.

"Nemôžem, si s prekliateho rodu, kódex to zakazuje. Máš ochraňovať prímerie, nie sa pridávať na niektorú stranu, či už nás alebo upírov."

"A ako svoju frajerku? To by si ma mohol predstaviť." On sa však na plné kolo rozosmial.

"Čo je?" nechápala som jeho reakciu.

"No ono sú na to aj nejaké podmienky. Partner sa považuje za oficiálneho, keď pozná naše psie tajomstvo ... "

"No tak to spĺňam ... "

" ... a po druhé, keď spolu začnú spávať." Ja som v momente začala horieť sotva to vyriekol. No aj Alan sa začal červenať. Uf, tak so zoznamovaním s celou famíliou asi trocha počkáme ...

"Tak ťa radšej predstavím inokedy," povedal čakajúc na moju reakciu.

"Hmmm," zamrmlala som miesto odpovede. Nič lepšie ma v danej chvíli nenapadlo. Asi by som sa mala menej vypytovať, lebo odpovede sa mi nie vždy budú páčiť.

"V piatok večer ťa vyzdvihnem doma," zmenil znenazdajky tému, za čo som mu bola ohromne vďačná. Nemala som ani najmenšiu chuť s ním rozoberať sex.

"To radšej nie. Ocino ešte o tebe nevie," priznala som popravde.

"Tak sa potom ešte dohodneme, kde ma počkáš aj s Nataly. A Viktor môže tiež vyzdvihnúť Samantu doma."

"Napíšem ti, keď sa s nimi dohodnem."

Vo vrecku mi začal vyzvánať mobil. Hodila som rýchly pohľad na display.

"My o čertovi a satanáš mi píše SMS-ku. Naty aj s tvojim bratom nás čakajú na stanici a chce vedieť kde toľko trčíme. Ani sa nečudujem, že už ma stresuje. Strávili sme v parku dve hodiny a už dávno sme sa s Nataly mali stretnúť."

Alan si len povzdychol, vstal s lavičky a začal po vreckách hľadať kľúč od auta.

Otvoril mi dvere na aute a ja som nastúpila. Počas celej cesty sme obaja mlčali. No nebolo to také trápne ticho, aké poznám. Možno to tak pociťujem len ja, ale je to skôr také príjemné mlčanie. Pocit, že nemusím nič hovoriť, že slová nie sú dôležité, že mi si rozumieme aj bez nich. Dokonalá harmónia. Jin a jang. Neviem ako inak to možno nazvať. Len som si užívala jeho samotnú prítomnosť.

Ako zvyčajne, keď som bola s ním, cesta znovu ubehla prirýchlo. Naty spolu so Sebastiánom ruka v ruke na nás čakali. Vyzerali ako zamilovaný párik. Ktovie dokedy im to obom vydrží. Ako poznám Naty, typujem nanajvýš týždeň. No ktovie, aký je vlastne Sebastián? Možno si napokon porozumejú, keďže sú obaja takí istí..

"Som zvedavý, ako dlho im to vydrží," vyslovil nahlas moje myšlienky Alan. Zdá sa, že sme zhodnotili situáciu rovnako.

"Tak, čo ste naplánovali," zaujímal s Sebastián. Naty to bolo zjavne jedno. Hlavne aby mohla na ňom zostať nalepená aj naďalej. Veď sa už nejaký ten rôčik poznáme.

"Kino a večeru v piatok," odvetil Alan.

"A aký film?" ozvala sa Naty.

"No to sme ešte nedomysleli, čo takto nejaký romanťák?" spýtal sa Sebastián a sladko sa na Naty usmieval. Sukničkár a myslí si, že romanťáky platia na každú babu. Asi to má aj overené, keďže sa tvári tak spokojne.

"Ja radšej horory," pokazila mu to šplhúnstvo Naty. Toto je moja výchova. Musela som sa v duchu uškeriť.

"Animáky," povedala som. Horory nemám moc v láske.

"Koniec-koncov, v kine sa môžeme aj rozdeliť. V takom Poluse beží naraz viac filmov," skúsila som navrhnúť.

"Aspoň budeme mať aj trochu súkromia," podporil ma okamžite Alan. Toto sa mi páči. A nie len mne. Evidentne aj Naty so Sebastiánom chceli mať súkromie. Už len vyriešiť posledný problém: Naty bude chcieť na rande niečo nové. Zase nákupy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kerstin kerstin | Web | 22. prosince 2008 v 19:06 | Reagovat

už sem myslela že se dalši kapitoly nedočkám! nemám slov... piš prosím dál.... jinak se asi vzteknu!

2 Lil Lil | 23. prosince 2008 v 17:00 | Reagovat

bola to suprova kapca....tesim sa na pokracko ..... kedy bude???=)

3 sandy sandy | Web | 23. prosince 2008 v 21:06 | Reagovat

kraasa, napinave, super! :D...citala som jednu kapitolku za druhou a zrazu pozriem...viac ich uz nie je!....tak sa tesim na dalsiu, lebo som zvedava, ako to ide pokracovat :D a na tu premenu hlavne :D

4 capepeidy capepeidy | Web | 23. prosince 2008 v 23:58 | Reagovat

odkedy je v kine vela sukromia?(nieze by som to poznala na vlastnej skusenosti a nemyslim to ironycky) ale k tomu ze je to 23. kapitola nejak vela sa toho nestalo len ma ta zaujima ze to bude len taketo i nadalej alebo nie ? (ked bude taketo nadalej aj tak to budem citat namaj boja:))

5 Marťa SB :) Marťa SB :) | Web | 29. prosince 2008 v 20:25 | Reagovat

hehe super... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.