27. kapitola

4. ledna 2009 v 16:15 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Toto je ešte klasika, ale nasledujúca - 28. kapitola bude s Alanovho pohľadu, keďže ten nápad mal veľké ohlasy (až päť súhlasov!) =)


Ráno ma zobudilo otravné vyzváňanie mobilu.

"Čo je?" spýtala som do telefónu ešte rozospatá.

"Dobré ránko bambulka. Je krásny deň ako stvorený na zoznamovanie s mojimi rodičmi," veselým hlasom zo seba vychrlil Alan.

"Čože? A koľko je hodín?" nedalo mi a musela som položiť základnú otázku.

"Za chvíľu bude osem. Dohodli sme sa na deviatu, pamätáš?" Veľmi dobre si spomínam.

"Ja toho nasľubujem."

"A niečo treba aj splniť. Zavolám ti, keď budem pred tvojím domom. Nie že si to medzi tým rozmyslíš bambulka."

"Už sa stalo," povedala som nevrlo, no aj napriek tomu som sa súkala s postele.

"Musím končiť, mama ma núti piecť," povedal nešťastne.

"To dopadne."

"Veď aj ja to hovorím, ale ona ma nepočúva. Zatiaľ pá."

"Pá," odvetila som.

Zaliezla som do sprchy a pustila na seba prúd teplej vody. Konečne som sa prebrala k životu a až teraz som si začala uvedomovať, čo sa vlastne deje. Bohovia, ja sa tak bojím.

Zhodnotila som, že by som sa mala obliecť trochu pôvabnejšie ako za normálnych okolností. Vytiahla som zo skrine čierne nhavice a blúzku, čo nosím do školy. No podpätky si nedám. Tenisky musia stačiť.

Nespokojne som sa obzerala vo veľkom zrkadle na chodbe. No nič moc, ale aj tak s tým nestíham už nič urobiť. No čo, vyhovorím sa, že to je spôsobené nedostatkom spánku a zvalým svoj výzor na Alanov skorý budíček.

Napísala som ešte bratom odkaz kam idem a aby si obed kúpili sami. Dala ho spolu s nejakými peniazmi na chladničku. Keď budú hľadať jedlo, všimnú si ho. Sadla som zatiaľ k telke, kde bežali nejaké ranné rozprávky.

Presne o deviatej som počula auto parkujúce pred domov a v zápätí mi začal vyzváňať mobil. Nezdvyhla som. Načo aj. Len som vypla telku a rýchlo utekala von.

"Ako si sa vyspala?" spýtal sa ma hneď ako som vyšla z brány.

"Čo myslíš?" odvetila som na oko nahnevane.

"Si taká zlatá, keď sa durdíš," povedal s úsmevom. Na neho sa nedá ani hnevať.

"Ako dopadlo pečenie?" vyzvedala som. Jedného dňa, ak budeme mať spoločnú domácnoť ho do kuchyne nepustím. Varenie je moje. On môže maximálne tak umývať riady.

"Napokon to mama vzdala a poslala ma radšej upratovať."

"A čo tak z rána?"

"Povedal som jej, že prídeš. No trochu sa rozčuľovala, že nemá nič napečené a doma je neporiadok, tak všetkých nahnala."

"Toľko rozruchu kvôli mne?"

"Mama je presne taká hysterka ako ty. Veď si len spomeň, čo si robila, keď som mal k vám prísť," povedal s náznakom výčitky. Možno som to naozaj trochu preháňala.

Pomaly sme spomaľovali a za chvíľu sme zišli z hlavnej cesty mieriac cez poľnú cestu do nejakého lesa.

"Kam ideme?" vyzvedala som.

"Predsa k nám domov," odvetil Alan pobavene.

"To bývate v lese?" Akože ja mám rada prírodu a nič proti, ale to býva v nore ako obyčajný vlk?

"Na kraji, je tam ticho a pokoj. Uvidíš, bude sa ti tam páčiť."

Prešli sme cez rieku starým kamenným mostom. Očakávala som, že každú chvíľu sa môže zrútiť pod váhou auta, no statočne to vydržal. Pomedzi stromy presvitalo čoraz viac svetla a my sme vyšli na kraji krásnej lúky. Na opačnej strane sa týčila starší chalúpka. Zrub postavený celý z dreva ako som si stihla všimnúť. A pod oknami boli posadené kvety. Množstvo kvetov.

"Mama miluje kvety. Celé dni trávi v záhonoch," povedal Alan, keď si všimol môj uchvátený pohľa. Zastavil auto a pomohol mi vystúpiť. Ja som len nemo obdivovala tú krásu a ani sa nepozerala pod nohy. Alan mi ovoril dvere, aby som vošla do vnútra.

"Vy ste už tu?" ozvalo sa odniekiaľ z ľava. Otočila som sa za hlasom, keď na mňa spoza rohu niekto vybehol a silno ma objal.

"Vitaj u nás, zlatko."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Marťa SB Marťa SB | Web | 4. ledna 2009 v 17:05 | Reagovat

:) kdo ji to objal? Jeho mamka? No uvidíme, jak bude vypadat další kapitola podle Alanovy hlavy... to bude sranda :D

2 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 4. ledna 2009 v 17:08 | Reagovat

už se těším na tu kapču z Alanova pohledu =o)

3 kerstin kerstin | Web | 4. ledna 2009 v 19:45 | Reagovat

taky se na ni moc tešim... a kdo ji bjal mi vrta hlavou, zrovna v tom si to musela utnout.... prosím piš dál...asi se zvedavosti zcvoknu

4 capepeidy capepeidy | Web | 4. ledna 2009 v 20:01 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeejo to bolo jake rozkosne akoze a inac to bude jaka supa ked salsia kapitola bude pohladom stresujuceho sa chlapa:D bohovia(jak ty pises) uz sa na to nemozem doskat ale este maly dodatok par chybiciek teda lepsie povadane par chyybajucich pismenok ale inac kawai :)

5 Alcarin Alcarin | 4. ledna 2009 v 22:55 | Reagovat

zlaaateeeee ;)

Tesim sa na Alana ;)

6 mishelka mishelka | 5. ledna 2009 v 14:47 | Reagovat

och to uz som to cele precitala :o((((....ach jaj ......je to vazne dobra povietka :D ....alan je rozkosny:D.....uz sa tesim na nieco z jeho pohladu:o)))))..dufam ze kapitolka tu bude co najskor:D.....heh alan ma asi inpulzivnu mamicku ked sa hned na emmu tak vrhla ......teda predpokladam ze to bola ona...vazen uz sa neviem dockat ako to tam vyzera ze ci maju niaky moderny dom ....a ako prebehne obed...kolko to ma vlasne alan surodencov ci ma aj niake sestry a tak:D......zaujimalo by ma ci jej uz ukaze niaku premenu ale to tam ty asi urcite este nedas sudiac podla dlzky mini kapitoliek :o((((.....aj ked niekedy su aj dlhsie:o))).....ok koncim vela kecam zase o nicom este aj ten koment bude dlky jak mala kapitola :D .....zartujem...no to som cela ja...

7 sandy sandy | Web | 5. ledna 2009 v 18:53 | Reagovat

jee super! :D som zvedava na alanovu rodinu :D....zatial sa mi to paci...ta chalupka :) milee :))...a ten napad dat tam nieco z alanovho pohladu-to je skvele! tesiiim sa XDDD

8 sandy sandy | Web | 5. ledna 2009 v 19:57 | Reagovat

inac...co som este chcela, mas novy dizajn? (som tu pekne davno nebola)...jednorozec...krasny :DDD...a...este, nechcela by si sa spriatelit? :D

9 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 6. ledna 2009 v 12:42 | Reagovat

No, tak to som zvedavá na tú časť z Alanovho pohľadu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.