35. kapitola

16. února 2009 v 12:30 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Ospravedlňujem sa, že nová kapitola je až teraz. Priznávam sa, že znova ma Kupalo (slovanský boh lásky) trocha počaroval a celé dni sa teraz venujem svojej najnovšej láske. Tak snáď mi to odpustíte.


Na krku sa mi skvel obrovský cucflek. Výborne, teraz vyzerám ako by som sa skamarátila s vysávačom.

Už aj som hľadala nejaký rolák, čo mi v nňom nebude teplo, je podľa školských noriem a zároveň zakrije tú vec. Napokon som ti vyriešila čiernou šatkou okolo krku. Takže ma bolí hrdlo. Nabližšie dva týždne sa práve dobrovoľne vzdávam zmrzliny. To som si teda zavarila. Ale Alanovi to ešte zrátam.

Hľadanie vhodného oblečenia mi zabralo dosť času. Len tak tak som stíhala na vlak. Rýchlo som chmatla kľúče, tašku a mobil a už aj som utekala z domu.

Naty ma vyčkávala pred domom a nervózne poklepkávala nohou.
"Dúfam, že nechceš ísť ešte aj do obchodu," vyhlásila.
Ja viem, dnes riadne meškám.

"Nie kúpim si niečo v Blave."

Škaredo na mňa zazrela premeriavajúc si šatku na mojom krku.
"Zase si robila najazdy na mrazničku, čo?"

"No nie tak celkom," odvetila som a posunula trocha šatku, aby mala výhľad na tú vec.

"Ty nie si normálna! Si sa nechala takto označkovať," vykríkla na celú ulicu.

"Naty!" okrýkla som ju a rýchlo som sa poobzerala či nás nemohol niekto počuť. Ulica však bola úplne prázdna.
"Ja by som to za normálnych okolností nedovolila, ale tak to sa nedalo stopnúť." Bohovia to teda vyznelo. A aj Naty sa zatvárila akoby si myslela, že ...
"Ako nie TO!" rýchlo som dodala, skôr než stihne niečo povadať.
"Ja lenže sa mi pačílo ako ma bozkával na krku a tak trochu mi bolo jedno, čo na ňom práve robí," priznala som popravde a moja kamoška sa pustila do šialeného smiechu.

"Tak toto by som si v živote nepomyslela," vyhlásila stále sa smejúc. Pozrela som na ňu najhnusnejšie ako som len vedela, ale veľmi mi to nepomohlo.
"Tie pohlady si nechaj radšej pre Alana. Aha, tamto je," dodala a zamávala niekam za mňa.

Bleskovo som sa otočila. Alan si to so spokojným úsmevom šinul k nám. Čo tu ten robí? Zvyčajne ma čaká až v Blave a nie na stanicu v tomto našom zapadákove. Tak teraz ti to vytmavím, pomyslela som si spokojne a vybrala sa mu naproti.

"Dobré ránko bambuľka," pozdravil s úsmevom a už aj sa ku mne nahol. Ja som sa však uhla a pozrela na neho ako besný doberman. V momente mu zamrzol úsmev na tvári.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa s obavou v hlase.

"Nieee, vôôôbec nič," zatiahla som ironicky.
"Len sa mi v noci na krku zjavila podozrivo vyzerajúca vec obludných rozmerov," povedala som a už aj som trocha stiahla šatku nižšie, aby videl, čo spôsobil.

"No včera si sa nebránila," povedal a kútikmi mu len tak škubalo.

"Včera si na mňa používal donucovacie prostriedky a ja som nevedela o svete!" No ako nie že by sa mi jeho metódy nepáčili, práve naopak. Ale to už vedieť nemusí.

"No netvárila si sa, že by ti to vadilo. Tak nabudúce budem vedieť, že to nemám ani skúšať," dodal kajúcne.

"Veď jej to ani nevadilo," zamiešala sa do toho Naty.
"Myslím, že bola veľmi spokojná, teda až kým ráno nevidela ten cucflek," dodala. Naty, ty zradkiňa!

Alnovi bola jasné, že Naty presne vie o čom hovorí. Ďalej som ho už nemohla hrešiť. Aspoň pre budúcnosť budem vedieť, že jeho na svoj krk nemám púšťať. Ale samozrejme som si neodpustila sarkastickú poznámku o milovníkoch hrdiel, upíroch, keď som nastupovala do jeho auta.

Naty sme vyhodili pred jej školou a s Alanom sme si zatiaľ sadli do čajovne, kým sa mi začne vyučovanie.

"Kedy si od nás odišiel?" spýtala som sa. Vážne ma to zaujímalo, lebo ak ho videli ráno susedia, tak v tejto chvíli už iste žalujú ocinovi.

"Niekedy o druhej v noci. Neboj, nikoho som nestretol. Všeci u Vás už dávno spali a tvoj oco sa vrátil až keď si bola s Naty na stanici." Ako to môžeš vedieť, okrem čítania myšlienok ovládaš aj telepatiu? Divila som sa v duchu, čo muselo byť jasné aj na mojom výraze.

"Najprv som ťa chcel vyzdvihnúť doma, ale už tam mal auto, tak som ..." ďalej však nedopovedal. Pohľad upieral na dvere a zazdalo sa mi, že zavrčal. Otočila som sa, zvedavá, čo táke tam môže vidieť. Vo dverách stál Lykheon.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítaš Carpe jugulum? (klikajte, len raz a len ak vážne čítate!)

Čítam 100% (75)

Komentáře

1 Marťa Marťa | Web | 16. února 2009 v 14:59 | Reagovat

paráda, cucfleka jsem vážně nečekala! Ale ještě že to dopadlo tak a neudělala jsi z ní vlkodlaka :D honem dalšíí

2 Lenka Lenka | 16. února 2009 v 17:07 | Reagovat

Tak dobre no tak máš prepáčené =D... A tak veľmi sa jej Alana nepodarilo zhučať zato, že jej spravil cucflek ... Ale tak to asi vďaka Naty =DDD ... Ale neva má pravdu vtedy v noci nič nenamietala ... A nech mu teraz na opátku spraví cucflek ona a hotovo =DDD... Sice neviem, či sa dá spraviť vlkodlakovy cucflek no =DDD ...A kedy bude nová kapitola??? =DDD

3 mishelka mishelka | 16. února 2009 v 18:08 | Reagovat

no ano vseci co typovali cucfelek sa trafili :D......mala ho viac zanho sfuknut.....moc mu teda nedala .......ale ta laska no :D...pekna kapitolka.......som sa nasmiala:D......no co chce ta obluda od nich??........som zvedava aky konflikt s toho spravis :o)

4 kerstin kerstin | Web | 16. února 2009 v 19:39 | Reagovat

no jsem zvedava na další!!!

5 capepeidy capepeidy | Web | 16. února 2009 v 20:15 | Reagovat

no pekne aj ked to mohôlo byt drsnejsie ale ten  koniec ma nadchol myslim to s tym vrcanim :)

6 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 17. února 2009 v 18:54 | Reagovat

Heh super xD xD xD xD

7 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 17. února 2009 v 19:37 | Reagovat

No, už som si vážne myslela, že je z nej vlkolak, škoda... :D

Dobre sa to číta :).

8 mexa mexa | E-mail | 10. září 2009 v 0:47 | Reagovat

Cucflek ma napadol, ale to kamarátstvo s vysávačom :-) Kam na to chodíš?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.