38. kapitola

27. února 2009 v 14:44 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Moc ďakujem človeku, ktorý ma utešoval, keď som mala sto chutí úplne sa na to vydrbať. I keď on sám nemá veľmi v láske knihy a nikdy nepochopí moje zanietenie pre literatúru, stál pri mne a znášal moju včerajšiu emácku náladu a vypočul si všetky vulgarizmy namierené proti prevádzkovateľom, adminom a aj samotnému blogu.
Teraz by ma zaujímalo, či chcete boj z Alanovho pohľadu alebo Emminho? Alebo žeby kombinovane? Píšte názor do komentárov. Upozorňujem, že sa to pýtam niekoľko kapitol dopredu tak sa zbytočne nevytešujte vopred. Chcem len mať v tom prehľad. Navyše niektorí sa tu zastavujete len raz za čas, tak aby sa každý, kto číta mohol k tomu vyjadriť. Podľa komentov sa rozhodne z koho pohľadu to napíšem. Toť vše, môžete sa do toho pustiť...


Kráčala som po tichej chodbe, vyučovanie už začalo. Ani som si neuvedomila ako dlho som bola s Alanom v tej čajovni. Hlavou mi stále vírili udalosti posledných dní a aj to, čo ešte len bude nasledovať. Obávala som sa toho súboja ako by som ja sama mala bojovať. Pootvorila som dvere na triede a nakukla dovnútra. Vedúca sedela v kresle a všetkým rozdávala nejaké paperie.

"Dobré ráno, prepáčte, že meškám ..." Labrisa na okamih zdvihla zrak na mňa, usmiala sa a pokynala mi, aby som vošla dovnútra.

"Dobré ráno, hlavne, že si tu," odvetila a tiež mi podala jeden z papierov. Bolo to len predtlačené tlačivo, ktoré sme mali zrejme vyplniť.
"Vyberte si pozíciu, ktorej sa chcete v budúcnosti venovať a bude najlepšie, keď praxovať pôjdete práve tam," povedala Labrisa a pokračovala ďalej.
"Úlohou programátorov bude len kontrolovanie starostlivosť o technické zariadenia, programovanie počítačov a podobne, to je asi to najlahšie, ale aj nahoršie platené. Ďalej sú administratívny pracovníci, ktorí majú na starosti papierovačky. Dispečeri budú sledovať pohyb vlkodlakov a upírov, aby o nich informovali lovcov. Tiež to nie je ťažké, ale musíte vedieť jazyky. Často sa musíte dohodnúť s lovcami aj s iných krajín. Toto nie je vôbec rizikové. Najhoršie to majú lovci. Tí prenasledujú a odstraňujú problematických jedincov alebo skupiny, ktoré nedodržujú kódex. Na druhej strane je to najlepšie platené, ale riziko je tak veľké, že len málo ľudí tam vydrží. Často sa nechajú presunúť po krátkom čase na dispčing alebo do kancelárií. V priebehu tohto týždňa si urobíme takú malú exirziu, aby ste sa s tým bližšie oboznámili a potom si to dobre premyslíte a do konca mesiaca mi odovzdáte vyplnený fotmulár," dodala vedúca na koniec.

V triede sa spustil šum hlasov, keď sa všetci medzi sebou dohadovali, kto a kam pôjde. Ja som to vedela celkom presne. V technike sa nevyznám, takže by som ako programátorka spravila viac škody než úžitku. Dispečerka tiež nie, jazyky totiž neviem a ani sa učiť neplánujem, toho som mala plné zuby na základke. A sedieť v kresle a vyplňovať papiere? To tiež nie je pre mňa. Budem lovkyňa. To znie dobre. I keď jediné, čo by som v tomto smere ovládala je nabiť poplašňák, vystreliť pár svetlíc a čistiť brokovnicu. No snáď to ako základ bude stačiť.

"Už vieš, čomu sa budeš venovať?" prerušila moje myšlienky Samanta.

"Vyskúšam lov," odvetila som jej.

"Myslíš vážne?" spýtala sa šokovane Sam.
"Veď je to najväčšie riziko. Navyše aké máš šance oproti nim. Na to bude treba nejaký špeciálny výcvik, zbrane ..." ja som však rýchlo jej začínajúci monológ prerušila.

"Mne to sedí najviac, nie je to aspoň nudné. A ak sa mi to nebude páčiť, vždy sa môžem dať preložiť," dodala som ešte i keď dobre viem, že preložiť sa nedám. Toto je pre to pravé.
"A ty to už máš premyslené?" skúsila som rýchlo otočiť tému na ňu skôr než sa ma znova pokúsi od toho odhovoriť.

"No ja myslím, že len tie papierovačky. Viem, že to nemusí byť žiadna zábava, ale je to istota," odvetila mi. Istota? Tú začnem hľadať jedného dňa, keď budem mať čtyři deti a velké množstvo psov, ktoré bude třeba živiť.

Zvyšok dňa prebeho pomerne nudne. Každý s každým preberal zamestnania a Larisa sa venovala len nejakým papierom, kým nás okolo dvanástej neprepustila konečne domov.

Zo školy sme so Samantou vychádzali spoločne, no obe sme zaryto mlčali. Ja som bola myšilenkami pri súboji a Samanta zrejme usúdila, že nemám náladu vhodnú na konverzáciu a keď budem chcieť, poviem jej čo ma trápi. Pred školou čakal Viktor a mňa bodol malý špendlík žiarlivosti, že je to práve môj chalan, čo sa bezhlavo púšťa do boja s alfa vlkodlakom.Viktor už o tom vedel. Pohľad, akým na mňa pozeral to hovoril jasne.

"Ahojte, krásky," usmial sa na obe a okamžite si pritiahol Samantu do náruče a vášnivo ju pobozkal. Mnohé baby na okolí závistlivo vzdychli pri pohľade na nich. Musela som sa v duchu len pousmievať nad ich hlúposťou. Ten chalan by ich dokázal šmahom ruky roztrhať na cucky a ony si tu skučia ako ja pri pohľade na rezne.

"Hodíme ťa na stanicu, Emma," povedal Viktor, keď sa konečne od seba odtrhli.

"Díky," zabručala som potichu a nasáčkovala sa do auta na zadné sedadlá. Samanta si sadla na miesto spolujazdca a ako náhle sme sa vymotali z parkoviska a Viktor sa už nemusel venovať preraďovaniu, ich prsty sa spoločne preplietli.

Viktor ma počas celej jazdy ukradomky pozoroval v spätnom zrkadle a ja som bola nesmierne vďačná, keď sme konečne zastali pred staničnou budovou a ja som nemusela znášať ten stiesnený pohľad. Otvorila som dvere, aby som čo najskôr vypadla z auta, no ešte ma zastavil jeho hlas.

"Alan sa o seba vie postarať. A pokiaľ aj bude súboj prehrávať, môže uznať Lykheonovu nadradenosť a nič sa mu nestane," usmial sa povzbudivo, no mala som pocit, že je to príliš silené.

"Len či ju uzná," zamrmlala som takmer nečujne.

"Príď na súboj, bude potrebovať tvoju podporu," vyhlásil, ale k mojej poznámke sa nevyjadril. Len som prikývla. Nemám najmenšiu chuť to ďalej rozoberať.

"Neodprevadíš ma na nástupištie?" otočila som svoju pozornosť na Sam. Ešte som nemala možnosť jej povedať nič o vakcínach. Sam vystúpila z auta a hodila ešte ospravedlňujúci phľad na svojhochalana.

"Počkám, ťa tu anjelik," povedal Viktor a žiarivo sa na ňu usmial. Keby tušil, čo sa dnes dozvie, úsmev by mu rýchlo zamrzol. Nemyslím, že on jej niečo o kódexe prezradil.

"Čo Alan vyviedol?" spýtala sa Samanta okamžite po tom, čo zabuchla dvere na aute.

"Vyzval na súboj vlkodlak, ktorý vedie svorku," odvetila som.

"Ale chcela som ti povadať niečo iné," nezabudla som rýchlo dodať, aby som sa vyhla tejto téme. Ťahala som ju čo najďalej od auta. Neviem, čo všetko by si mohol Viktor vypočuť, keby nastražil uši.

"Máš ho vážne rada?" vybafla som na ňu, keď sme stáli už na nástupišti, kde zastavoval môj vlak vydávajúc nepríjemný škrípavý zvuk. Skvelé načasovanie, takto snáď zostane tento rozhovor súkromný.

"Ja ... áno, ale prečo?" spýtala sa zmätene.

"Vzdala by si sa kvôli nemu výcviku? Odišla by si zo školy, keby to bolo potrebné pre váš vzťah?" naliehala som na ňu ďalej.

"Mňa tá škola nebaví ako teba. Keby bol dostatočný dôvod, keby som si bola istá, že aj on to myslí vážne ..." odvetila. To mi ako odpoveď stačilo.

"Ale prečo ...?" začala otázku, no rýchlos om ju prerušila.

"No myslím, že nie som vhodný človek, aby som som ti to povedala. Spýtaj sa Viktora na kódex a nech ti povie, čo sa stane, keď ťa zaočkujú."

"Zaočkujú?" stále nechápala. Jasne, ani on jej to nepovedal, dalo sa to čakať.

"Len sa ho na to opýtaj. A daj vedieť, hneď ako ti dá odpoveď," dodala som ešte a rýchlo som už naskočila do vlaku. Sam sa mierne mračila, keď odchádzala zo stanice. To si Viktor určite zlízne, že jej to zatajil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám uverejňovať súčasne viac rozpísaných poviedok?

Áno
Nie
Je mi to jedno

Komentáře

1 Hope Hope | Web | 27. února 2009 v 19:38 | Reagovat

Nádherná kapitolka. Čtu všechny a souboj byl dobrý, asi kombinovaně. Aby jsme věděli co cítí oba dva.

2 sialena-spisovatelka sialena-spisovatelka | E-mail | 27. února 2009 v 19:45 | Reagovat

no to by mohlo byt zaujimave, ale zase som leniva opisovat z oboch pohladov =)

ved sa uvidi podla komentarov, kto chce ako

3 katalyn katalyn | 27. února 2009 v 20:46 | Reagovat

kombinovaně, ale pozor, ať je to přehledný :-) ne že bys to nezvládla... :-)

4 Lenka Lenka | 27. února 2009 v 21:31 | Reagovat

A tak super super super kapitolka ... Ale čo to???  Kde si nechala Alana ??? On mi nehorázne chýbal v tejto kapitolke =DDD A kedy bude nová kapitolka ??? A tak podľa mňa tiež kombinovane ale tak aj tak je to stále len na tebe tak neviem no ale 100 % by to bolo veľmi zaujímavé vedieť čo si pri ňom myslia obaja no =DDD

5 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 28. února 2009 v 10:25 | Reagovat

No takjá bych byla taky lovec xD xD xD xD

A mě by se líbil ten boj z pohledu Alana i Emmy...=o)

6 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 28. února 2009 v 17:04 | Reagovat

sory já jsem fakt dneska mimoxD xD xD To víš včera jsem byla na zábavě a dneska mi to nemyslí xD ale díky za upozornění

7 capepeidy capepeidy | Web | 28. února 2009 v 18:00 | Reagovat

pekne drsne s tou vakcinou mohla by si dat aj rozhovor ich dvoch ked jej to povie viktor ale inac pekna kapitolka a ja teraz co nove pises tak to pisem kombinovane a podla mna je to genialne takze ti to raim kombinovane :)

8 sandy sandy | Web | 28. února 2009 v 21:06 | Reagovat

no...ja by som bola tiez za tu kombinovanu moznost XD...takze sa velmi, velmi tesim, ako to nakoniec vymyslis a ako to dopadne :-)

9 Marťa Marťa | Web | 1. března 2009 v 14:18 | Reagovat

hezká, ale teď jdu na další, abych neztratila nit

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.