Březen 2009

1. kapitola

25. března 2009 v 13:03 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
Vonku bol už jasný deň, keď som sa konečne prinútil otvoriť oči. S kuchyne sa až sem šírila omamná vôňa. Víkendové rána a raňajky od maminy sú asi to najlepšie, čo poznám. Zišiel som dole do kuchyne, kde mama pripravovala raňajky.

"Dobré ráno," slušne som pozdravil. Moje dvojča, o tri minúty staršia sestra Sandra, sa napchávala palacinkami a niečo mi zamrmlala s plnými ústami a otec sa neunúval niečo odvetiť, iba na mňa zazeral spoza novín. Moja nočná pochôdzka po dome zrejme neostala bez jeho povšimnutia.

"Dobré ránko, zlatko," odvetila mi mamina a vtisla mi bozk na čelo. Akurát ona dala najovo, že má z mojej prítomnosti radosť.
"Ani ja som v tvojom veku nebola iná," pošepla mi a potmehútsky sa usmiala.

"Veď viem," zahundral som. Lásku ku knihám som po otcovi zdediť nemohol. Vlastne som s neho nemal nič. Zato s mamou sme si boli obaja priveľmi podobní.

"Čo si dáš na raňajky?" spýtala sa ma.
"Mal by si sa poriadne najesť, dnes ešte musím vybaliť kopec vecí a nebudem stíhať variť obed," dodala.

"Zo všetkého trocha," odvetil som a zvedavo som nakúkal ponad jej plece, čo všetko vlastne varí. Pri jej kuchárskom umení bolo tažké rozhodnúť sa len pre jedno jedlo. Po tichu som si prisadol k sestre a otcovi. Ani jeden sa netváril, že by si moju prítomnosť vôbec všimol.

Po raňajkách sa otec vyparil kto vie kam a sestra si zaumienila, že by si mohla poobzerať miestne butiky. S mamou sme v dome osameli. Sadli sme si na drevenú podlahu v hale, vyberali a triedili sme veci, ktoré ešte boli zabalené v krabiciach.

Cítil som po celý čas na sebe jej oči. Ukradomky ma skúmala. Dobre som vedel, o čom chce hovoriť. No nemal som v pláne jej to ani trocha uľahčiť a tváril som sa, že ma náramne zaujíma obsah krabice, v ktorej som sa práve hrabal.

"On sa o teba len bojí," prehovorila napokon, zrejme po dlhom zvažovaní. Vedel som, že sa ho bude zastávať. Čoho sa boji?! V živote som nepočul väčšiu kravinu, stupídna výhovorka. Zaryto som mlčal naďalej.
"Bojí sa, že sa ti stane to, čo Margaret," dodala, keď neprichádzala odo mňa žiadna odpoveď. Tentokrát som už zdvihol hlavu a skúmavo sa na ňu zahľadel. Čo môžem mať ja spoločné so šialenou otcovou sestrou?

Mama vstala, zavrela dvere na izbe a rýchlo znova pokračovala.
"Margaret tiež milovala knihy, ste si veľmi podobní. A otec sa tej vašej podobnosti bojí. A tento dom to ešte zhoršuje," vzdychla takmer až utrápene.

"Nechápem, čo má tento dom spoločné s fotrovou paranojou, mojim záujmom o literatúru a šialenou tetou Margaret. Akosi mi unikajú súvislosti," poznamenal som sucho.

"Ono sa to stalo totiž tu," zašepkala mama nebezpečne a veľavýznamne na mňa pozrela. Neznášam strašidelné historky, mám príliš veľký fantáziu na to, aby som po nich potom mohol spokojne spávať.
"Boli tu s Margaret a bratrancom Filipom na prázdninách u strýka. Margaret sa vyparila, zo dňa na deň. Nik ju ani len nevidel vyjsť z domu. Niekoľko krát prezreli dom i celé okolie, ale nič. Až po niekoľkých mesiacoch sa zjavila na povale domu. Vraj stále dookola hovirila o deji niektorých kníh, zo sna vykrikovala mená hrdinov alebo rozprávala nejakým divným jazykom."

Uvedomil som si, že na mamu zízam s otvorenými ústami a nemám slov. V hlave mi skrsla bláznivá myšlienka - mohlo by to súvisieť so zmiznitím manžela Sofie? - no okamžite som ju zavrhol. Listy boli staré s dátummi s pred sedemdesiatych rokov. Zmyznutie Sofiinho manžela a Margaret nemala na svedomí tá istá osoba. Mohlo sa to stať pol storočia po sebe, ak nie viac.

"Vezmi túto krabicu na povalu," prerušila moje myšlienky mama. Vzal som ju do rúk a vo vnútri to nebezpečne zahrkotalo.

"Čo tam je?" spýtal som sa a venoval nedôverčivý pohľad svojmu nákladu.

"Staré fotyk, rámy, albumy. Len haraburdy," odvetila s nezáujomom

Opatrne som otvoril dvere dúfajúc, že mi nevypadne z rúk. Vyšiel som po starých drevených schodoch, ktoré pri každom mojom kroku nebezpečne zaprskali. Kráčal som pomaly a opatrne našlapoval na každý schod. Neráb by som sa prepadol až niekam do pivnice.

Dvere na konci schodiska vedúce do podkrovia boli trochu odchýlené. Zvláčtne, nik sem predsa nechodí. Trochu som do nich kopol nohou a ony sa s tichým vŕzganím otvoril dokorán.

Oznam

25. března 2009 v 12:59 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
V poslednej dobe som akosi nemala chuť na nič nielen na písanie, voľako na mňa ide depka (ono totož sa blíži moja 18tka a prevláda taký ten pocit, že som v živote nič nedokázala), takže teraz kukám do blba a rozmýšlam o kravinách. Teraz sa potrebujem zbaviť všetkého starého a skúšať iečo nové.
Na čas pozastavujem písanie Carpe jugulum. Nejako chýba inšpirácia i chuť. Mám teraz množstvo nových nápadov i staré, na ktoré by som si chcela nájsť čas. Rovnako sa pôvodná myšlienka CJ ubrala úplne iným smerom ako som chcela a nejako sa mi to vymyká spod kontroly. Potrebujem teraz trocha času na premyslenie, čo ďalej. Takže písanie tejto poviedky odkladám na neurčito (tzn. že to môže trvať dva dni a možno dva roky, kým ma Pizmar trocha nakopne a Perplut vtisne do gebule volačo).
CJ má už svoj vek a rada by som sa posunula na iný level. Nie že by ma už nebavilo písanie, ale rozhodne na čas si potrebujem dať pauzu od tohto príbehu. Ono ja to totiť nosím v hlave dlhých 6 rokov a chcem skúsiť niečo iné. Mám rozpísaný historický román, paródiu a niekoľko fantasy, ale CJ ma stále voľako nechce pustiť a kvôli tomu zanedbávam to ostatné. Potrebujem si trocha od toho oddýchnuť a venovať sa iným svojim projektom.
V poslednej dobe mám pocit, že už to nepíšem pre seba, ako som pôvodne začala, ale upravujem všetko tak, aby sa to páčilo Vám. Je skvelé vedieť, že pár ludí to číta a aj možno baví a priveľmi som sa snažila udržať si vašu priazeň, než aby som písala ako to, čo som sama chcela. Pôvodne tam totiž malo byť veľké množstvo krvi, useknutých hláv, akcia a niečo sa malo diať ... no ale teraz to získava viac rozmer presladeného románu.
Ubieham od svojich pôvodných predstáv lebo nemyslím, že by sa vám páčilo to čo som chcela písať pôvodne. Ale tým pádom nepíšem čo chcem, strácam chuť, nič nepridávam a nemám náladu pokračovať. Plánujem sa však k nemu znova navrátiť, len potrebujem čas aby som si v hlave urovnala, čo vlastne chcem .
Teraz sa budem venovať poviedke za úlomkom zrkadla, sem-tam možno prihodím nejakú baladu a začínam prepisovať do PC historický fantasy román, ktorý sem mož no jedného dňa uverejním.

41. kapitola

18. března 2009 v 10:13 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Príjemné čítanie ;-p



Návštevnosť za týždeň 2.3. - 8.3.

12. března 2009 v 11:20 | Šialená spisovateľka |  Blog a ...
Navstevnost za minuly tyden (2.3. 2009 - 8.3. 2009) je:
Pondeli: 37
Utery: 48
Streda: 35
Ctvrtek: 42
Patek: 37
Sobota: 43
Nedele: 55

Celkem: 297

Prolog

12. března 2009 v 10:52 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
No je to trochu zvláštne. Rozhodla som sa písať s chalanského pohľadu. Ako som už upozorňovala, hlavný hrdina je mi priveľmi podobný (a nie je to náhodou) tak sa potom nezlaknite =) Toto je len prolog. Poprosím veľa komentárov, nech viem či sa mi oplatí v tom pokračovať ...


40. kapitola

12. března 2009 v 8:54 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum
Moc sa ospravedlňujem, že pridávam len teraz. Doma mi posledne blbol net, tak som pisala len na papiere a prepisujem až teraz v škole. Snáď sa bude kapitola páčiť =)


Navstevnost za tyzden 23.2. - 1.3.

2. března 2009 v 21:24 | Šialená spisovateľka |  Blog a ...
Navstevnost za minuly tyden (23.2. 2009 - 1.3. 2009) je:
Pondeli: 36
Utery: 35
Streda: 36
Ctvrtek: 31
Patek: 45
Sobota: 48
Nedele: 64

Celkem: 295

Navstevnost za tyzden 16.2. - 22.2.

2. března 2009 v 21:22 | Šialená spisovateľka |  Blog a ...
Navstevnost za minuly tyden (16.2. 2009 - 22.2. 2009) je:
Pondeli: 35
Utery: 49
Streda: 40
Ctvrtek: 51
Patek: 51
Sobota: 45
Nedele: 43

Celkem: 314

Navstevnost za tyden 9.2. - 15.2.

2. března 2009 v 21:21 | Šialená spisovateľka |  Blog a ...
Navstevnost za minuly tyden (9.2. 2009 - 15.2. 2009) je:
Pondeli: 44
Utery: 45
Streda: 53
Ctvrtek: 46
Patek: 45
Sobota: 43
Nedele: 44

Celkem: 320

Kapitola dopísaná

2. března 2009 v 21:12 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum

Tak som ich obe opäť uverejnila, tak si tú 38čku dočítajte, inak nemusí trocha dávať zmysel začiatok 39. No to je všetko. Ďalšia by mala byť cez víkend ak sa vydarí ...


OZNAM - DOLEŽITÉ

1. března 2009 v 16:40 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum

38. kapitola nie je dokončená! dočasne vymazávam tu a aj 39 z blogu, kym to nedopise. Dalej sa osprsavedlnujem za vulgarizmy pouzite v nasledujucom techcte. Jebnutý blog.cz nie je schopny zjavne uverejniť tych postranych 5 viet naviac. Len teraz som si všimla, čo mi to porobilo.Žial nemám ju zalohovanu v PC. Nebude tak skoro. Prave ma presla vsetka chut pisať. KURVA tak mi tento pojebany server lezie na nervy. Neviem kedy ju dokoncim, ked ma prejde zlost. A to tak skoro nebude. Nehnevajte sa na mna, ale fakt ma to nasralo a v dohladnej dobe asi nic nepribudne.


Pár slov na úvod

1. března 2009 v 10:58 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla

Ono je to taký nápad už od leta. Nejako som si to nechala v hlave uležať, dozrieť a myslím, že je čas pustiť to do éteru. Zatiaľ mám premyslenú len prvú kapitolu. Nie je to ako CJ, ktoré som nosila v hlave roky a už som mala aspoň matný obraz ako bude jedného dňa vyzerať. Toto je proste len kôpka hliny. Sama neviem či s nej chcem urobiť vázu alebo Golema. No držím ju vo svojich rukách a urobím všetko pre to, aby s toho jedného dňa vznikol aj nejaký tvar. Teraz je v nej ukrytá však iba jediná myšlienka, drobný nápad ...


Neraz sa zamilujem do jednej z hlavných postáv a moje myšlienky sa rozbehnú jediným smerom: Čo by bolo, keby ... ?

Nebolo by úžasné stretnúť našich milovaných knižných či filmových hrdinov? Porozprávať sa s ľudmi, ktorí sú možno vymyslený a predsa nám tak veľmi prirástli k srdcu. Nebolo by fantastické prežívať ich príbehy spolu s nimi?

Neraz ma to napadlo a neraz som sa v mysli zatúlala do úlne iných svetov. Môj veľký nesplniteľný sen. Keď ho už nemôžem splniť, prečo o ňom aspoň nenapísať? Aj keď mne nebude dopriate prežiť si niečo taká na vlastnej koži, dovolím to aspoň mojim postavám.

P.S. moja podobnosť s hlavnou postavou nie je čisto náhodná. Ako povedal Ladislav Klíma: "Postavy románu sú moje vlastné možnosti, ktoré sa neuskutočnili."


Pre môjho úchyláka =)

1. března 2009 v 10:25 | Šialená spisovateľka |  Rýmovačky
No tak ma jedného dňa zase len prepadla Pizmar a ako zvyčajne v češtine. A vôbec neviem názov. Poprosím komentáre nielen k obsahu, ale aj ku gramatike, nech môžem poopravovať chyby. Ďakujem ;-)