1. kapitola

25. března 2009 v 13:03 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
Vonku bol už jasný deň, keď som sa konečne prinútil otvoriť oči. S kuchyne sa až sem šírila omamná vôňa. Víkendové rána a raňajky od maminy sú asi to najlepšie, čo poznám. Zišiel som dole do kuchyne, kde mama pripravovala raňajky.

"Dobré ráno," slušne som pozdravil. Moje dvojča, o tri minúty staršia sestra Sandra, sa napchávala palacinkami a niečo mi zamrmlala s plnými ústami a otec sa neunúval niečo odvetiť, iba na mňa zazeral spoza novín. Moja nočná pochôdzka po dome zrejme neostala bez jeho povšimnutia.

"Dobré ránko, zlatko," odvetila mi mamina a vtisla mi bozk na čelo. Akurát ona dala najovo, že má z mojej prítomnosti radosť.
"Ani ja som v tvojom veku nebola iná," pošepla mi a potmehútsky sa usmiala.

"Veď viem," zahundral som. Lásku ku knihám som po otcovi zdediť nemohol. Vlastne som s neho nemal nič. Zato s mamou sme si boli obaja priveľmi podobní.

"Čo si dáš na raňajky?" spýtala sa ma.
"Mal by si sa poriadne najesť, dnes ešte musím vybaliť kopec vecí a nebudem stíhať variť obed," dodala.

"Zo všetkého trocha," odvetil som a zvedavo som nakúkal ponad jej plece, čo všetko vlastne varí. Pri jej kuchárskom umení bolo tažké rozhodnúť sa len pre jedno jedlo. Po tichu som si prisadol k sestre a otcovi. Ani jeden sa netváril, že by si moju prítomnosť vôbec všimol.

Po raňajkách sa otec vyparil kto vie kam a sestra si zaumienila, že by si mohla poobzerať miestne butiky. S mamou sme v dome osameli. Sadli sme si na drevenú podlahu v hale, vyberali a triedili sme veci, ktoré ešte boli zabalené v krabiciach.

Cítil som po celý čas na sebe jej oči. Ukradomky ma skúmala. Dobre som vedel, o čom chce hovoriť. No nemal som v pláne jej to ani trocha uľahčiť a tváril som sa, že ma náramne zaujíma obsah krabice, v ktorej som sa práve hrabal.

"On sa o teba len bojí," prehovorila napokon, zrejme po dlhom zvažovaní. Vedel som, že sa ho bude zastávať. Čoho sa boji?! V živote som nepočul väčšiu kravinu, stupídna výhovorka. Zaryto som mlčal naďalej.
"Bojí sa, že sa ti stane to, čo Margaret," dodala, keď neprichádzala odo mňa žiadna odpoveď. Tentokrát som už zdvihol hlavu a skúmavo sa na ňu zahľadel. Čo môžem mať ja spoločné so šialenou otcovou sestrou?

Mama vstala, zavrela dvere na izbe a rýchlo znova pokračovala.
"Margaret tiež milovala knihy, ste si veľmi podobní. A otec sa tej vašej podobnosti bojí. A tento dom to ešte zhoršuje," vzdychla takmer až utrápene.

"Nechápem, čo má tento dom spoločné s fotrovou paranojou, mojim záujmom o literatúru a šialenou tetou Margaret. Akosi mi unikajú súvislosti," poznamenal som sucho.

"Ono sa to stalo totiž tu," zašepkala mama nebezpečne a veľavýznamne na mňa pozrela. Neznášam strašidelné historky, mám príliš veľký fantáziu na to, aby som po nich potom mohol spokojne spávať.
"Boli tu s Margaret a bratrancom Filipom na prázdninách u strýka. Margaret sa vyparila, zo dňa na deň. Nik ju ani len nevidel vyjsť z domu. Niekoľko krát prezreli dom i celé okolie, ale nič. Až po niekoľkých mesiacoch sa zjavila na povale domu. Vraj stále dookola hovirila o deji niektorých kníh, zo sna vykrikovala mená hrdinov alebo rozprávala nejakým divným jazykom."

Uvedomil som si, že na mamu zízam s otvorenými ústami a nemám slov. V hlave mi skrsla bláznivá myšlienka - mohlo by to súvisieť so zmiznitím manžela Sofie? - no okamžite som ju zavrhol. Listy boli staré s dátummi s pred sedemdesiatych rokov. Zmyznutie Sofiinho manžela a Margaret nemala na svedomí tá istá osoba. Mohlo sa to stať pol storočia po sebe, ak nie viac.

"Vezmi túto krabicu na povalu," prerušila moje myšlienky mama. Vzal som ju do rúk a vo vnútri to nebezpečne zahrkotalo.

"Čo tam je?" spýtal som sa a venoval nedôverčivý pohľad svojmu nákladu.

"Staré fotyk, rámy, albumy. Len haraburdy," odvetila s nezáujomom

Opatrne som otvoril dvere dúfajúc, že mi nevypadne z rúk. Vyšiel som po starých drevených schodoch, ktoré pri každom mojom kroku nebezpečne zaprskali. Kráčal som pomaly a opatrne našlapoval na každý schod. Neráb by som sa prepadol až niekam do pivnice.

Dvere na konci schodiska vedúce do podkrovia boli trochu odchýlené. Zvláčtne, nik sem predsa nechodí. Trochu som do nich kopol nohou a ony sa s tichým vŕzganím otvoril dokorán.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Cvokárek Cvokárek | Web | 25. března 2009 v 16:23 | Reagovat

Ráda spřátelím,už jsem si tě dala do přátel:-)

2 kerstin kerstin | Web | 25. března 2009 v 18:35 | Reagovat

zajimave... ma to docela spád a je to napínavé... pokračuj!

3 cca31 cca31 | 25. března 2009 v 19:26 | Reagovat

Héééj, čo bude ďalej? Je to príšerne seknuté...

4 Irma-Corwin Irma-Corwin | Web | 25. března 2009 v 21:25 | Reagovat

hmmm . . . . naozaj zaujimave. Už sa com cela nedočvana na ďalšie pokračovania  . . . . .

5 Alcarin Alcarin | E-mail | Web | 26. března 2009 v 5:54 | Reagovat

Dobre vymyslené, napínavé, záhadné..... Kedy bude pokračovanie??! :D

6 Marťa SB Marťa SB | Web | 27. března 2009 v 16:18 | Reagovat

musím říct, že se mi to líbí.. na mě to působí jako takový tajuplný příběh.. a je to trošku něco jiného, taková příjemná změna. Další kapitolka by mohla být o něco delší, co říkáš? :)

7 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 28. března 2009 v 11:58 | Reagovat

kdy bude pokráčko?

8 šialená spisovateľka šialená spisovateľka | 29. března 2009 v 14:47 | Reagovat

snad bude dalsia v stredu, doma mi zase nejde poriadne net, takze si to prepisem az v skole na infoske, ak sa bude dat

9 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 29. března 2009 v 15:43 | Reagovat

Zatial je to zaujímavé, som zvedavá čo z toho ďalej spravíš. Máš stále lepší a lepší štýl písania :)

10 Cvokárek Cvokárek | Web | 31. března 2009 v 16:03 | Reagovat

Hezký...:-)

11 Nessy Nessy | 2. dubna 2009 v 11:36 | Reagovat

ahoooj nechces spriatelit ?? :)

12 Nessy Nessy | Web | 2. dubna 2009 v 11:37 | Reagovat

zabudla som blog xD

13 Tilia Tilia | E-mail | Web | 5. dubna 2009 v 14:58 | Reagovat

"Nechápem, čo má tento dom spoločné s fotrovou paranojou, mojim záujmom o literatúru a šialenou tetou Margaret. Akosi mi unikajú súvislosti," - lol, to je aká geniálna veta :D. O5 také napínavé, tajuplné, pekné. Len tá gramtika, preklepy, ej, to ja nerada, hoci sú to také detaily, ale ja byť perfekcionalista :D.

Btw, nie je to trošku podobné knihe "Atramentové srdce"? Teda, ešte som ju nečítala, mám ju zatiaľ len uloženú v knižnici, ale videla som trailer na film a zdá sa mi to... no podobné :D

14 Telemna Elen Telemna Elen | Web | 6. dubna 2009 v 18:56 | Reagovat

pekny blogiiik

15 Tina Tina | 8. dubna 2009 v 19:32 | Reagovat

Kedy približne bude ďalšia kapitolka ;-) ?

16 Kitlei Kristian-predseda MEA2000 o.z. Kitlei Kristian-predseda MEA2000 o.z. | E-mail | Web | 8. dubna 2009 v 20:44 | Reagovat

Chcete vydať svoju knihu zadarmo? – hľadáme autorov ! Začínajúci autori, ak chcete vydať svoju vlastnú CD alebo audio knižku stačí sa u nás prihlásiť a poslať svoje literárne diela (minimálne 30 strán A4) rôzneho žánru a my vám ich bezplatne vyhotovíme a postaráme sa aj o jeho distribúciu kníhkupectvám.

viac info na našej stránke

PS. Páči sa nám Vaša tvorba

Prípadne môžete odporučiť ďalších kvalitných autorov

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.