Prolog

12. března 2009 v 10:52 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
No je to trochu zvláštne. Rozhodla som sa písať s chalanského pohľadu. Ako som už upozorňovala, hlavný hrdina je mi priveľmi podobný (a nie je to náhodou) tak sa potom nezlaknite =) Toto je len prolog. Poprosím veľa komentárov, nech viem či sa mi oplatí v tom pokračovať ...


Nahnevne som zaklapol práve dočítanú knihu. To snáď žiaden spisovateľ nedokáže napísať normálny koniec? Vždy je to buď presladený happyend alebo umierajú či trpia moje obľúbené postavy.

Vstal som z postele a nervózne som sa začal prechádzať po izbe. Robievam to vždy. Za každým, keď dočítam nejaký príbeh. V duši cítim zvláštne prázdno. Po každej knihe, ktorú naposledy zavriem, ma trápi ten istý nepokoj. Akoby som sa už nemal z ničoho iného na svete radovať. Akoby s poslednými ubiehajúcimi kapitolami unikal z môjho tela život.

Jediná možnosť, ako to zahnať, je začať od znova. Zase s novou knihou ku mne prichádza aj nová nádej. Teraz sa hlavne musím dostať dole do knižnice a niečo nájsť. A však každým dňom sa zoznam prečítaných kníh na mojom konte predlžoval. Bojím sa dňa, keď zistím, že už žiadna nová nádej nie je, že som vyčerpal všetky možnosti.

Započúval som sa do nočného ticha. Zdalo sa, že všetci v dome už spia a nikoho neprebudí ani vŕzganie starých drevených schodov vedúcich na prízemie. Potichu som sa vykradol z izby a z ľahka a pomaly som našlapoval na každý schod. Chvíľami som zastavil naťahujúc uši, či môj nočný výlet náhodou nikoho nezobudil. Pomaly som otvoril dvere a nakukol dnu, či tam náhodou nie je otec, ktorý mal vo zvyku pracovať dlho do noci.

Zdalo sa, že vzduch je čistý. Rýchlo som sa prešmikol do vnútra a zažal malú lampičku pri pohovke. Niekoľkými krokmi som prešiel na opačnú stranu miestnosti, kde celú stenu pokrývala obrovská knihovňa plná zväzkov.

Očami som blúdil z knihy na knihu hľadajú jediný príbeh, ktorý som ešte nepoznal. Môj pohľad sa zastavil na staršom zažltnutom zväzku. Stiahol som za knihou, no v okamžiku som si to rozmyslel, pretože môj pohľad upútalo niečo iné.

Na zadnej stene police bol tenký kus dreva, takmer splývajúce s farbou knižnice. Keby nebol trochu posunutý a nepoodhaľoval čierny priestor ukrytý za ním, vôbec by som si to nevšimol. Pravdepodobne to mal byť nejaký trezor alebo skrýša na cennosti.

Ale čo ak v tom je niečo viac? Dotierala moja zvedavosť. Opatrne som vytiahol knihy, ktoré tu boli uložené a zložil ich na zem. Latku som odsunul o pár centimetrov ďalej, dúfajúc, že tam objavím niečo zaujímavé. Strčil som do vnútra ruku a šmátral som vo vnútri, kým som nenatrafil na malú drevenú skrinku. Opatrne som ju vytiahol, aby som ju nepoškodila a posadil sa aj spolu s ňou do kresla, aby som si ju mohol prezrieť vo svetle lampy.

Vyzerala ako celkom obyčajná šperkovnica. Ani som si netrúfal dúfať, že by bola odomknutá, no práve naopak. Otvoril som ju celkom ľahučko akoby sa sama snažila pochváliť tajomstvami, ktoré ukrýva.

Vo vnútri boli na prvý pohľad len samé zbytočnosti, no pre toho, kto ich sem dával, museli mať nejaký význam. Vzal som do rúk úlomok zrkadla, ktorý mi pripadal úplne bezcenný a tak som ho odložil bokom, nech sa neporežem, kým sa budem venovať zvyšnému obsahu v skrinke.

Ďalej tam bol zväzok listov previazaný stuhou a starý, miestami zhrdzavený kľúč, aké sa už dnes veľmi nepoužívajú. Nemal som ani tušenia, do ktorého zámku v dome by mohol pasovať. Stará brána bola na podobný kľúč, no tento bol oveľa menší ako tie, čo sa používali. Dal som teda bokom aj ten a pustil sa do čítania listov.

Meno odosielateľa mi nič nehovorilo, ale adresátom bol niekto z mojich predkov, súdiac podľa priezviska, hoci som netušil, kto by to mohol byť. Vybral som ho teda z obálky a začítal sa do jeho riadkov.

Drahý priateľu,
som Vám nesmierne zaviazaná, za všetko, čo robíte, aby ste našli môjho milovaného manžela. No veci, čo opisujete vo svojich listoch sú pre mňa príliš zložité a strašidelné.
Nerada by som prišla aj o priateľa, tak ako o svojho milovaného manžela. Hoci viem, že sa tým vzdávam nádeje, nemôžem Vám dať svoje požehnanie na takú nebezpečnú cestu. Snáď mi to jedného dňa odpustíte.
So srdečným pozdravom, Vaša verná priateľka
Sofia

Takže niekto zmizol a objavili sa necajké zvláštne veci? Rozhodne to začínalo byť čoraz viac zaujímavé. Po prvý krát za posledných niekoľko roko som mal znova pocit, že moja existencia má predsa len nejaký hlbší význam.

Cítil som nevysloviteľné vzrušenie. Musím zistiť, o čo vtedy išlo. Očami som preletel niekoľko ďalších listov, no ďalšiu zmienku o tom stratenom mužovi či zvláštnych veciach som nenašiel. Ale aspoň jeden list vysvetlovaľ, od čoho je kľúčik. Išlo o potvrdenie objednávky na skriňu a klúč mal byť zrejme od nej. V dome som si však nevšimol žiadnu starú skriňu, od ktorej by kľúč bol.

Vložil som listy i úlomok zrkadla späť do šperkovnice a tú naspäť na jej pôvodnú skrýšu za policou. Jedine kľúčik som si nechal pri sebe. Zavesil som ho na striebornú retiazku, ktorá mi aj spolu s príveskom barana trónila na krku už roky.

Vrátil som sa napokon späť do svojej izby. Dnes však bez knihy, teraz môžno ja sám zažijem neskutočný príbeh. S novou nádejou som vliezol do svojej vychladnutej postele a ani neviem ako, ale po pár úderoch srdca som spokojne zaspal.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Marťa SB Marťa SB | Web | 12. března 2009 v 18:06 | Reagovat

vypadá to zajímavě.. jsem zvědavá, co ty věci budou znamenat... a ten střípek zrcadla... zvláštní.. ale máš to moc hezky zpracované.. :)

2 Alcarin Alcarin | E-mail | Web | 12. března 2009 v 19:15 | Reagovat

Úžas, teším sa na pokračovanie..... som nenásytná, ja viem, ale je to super :)

3 Hope Hope | Web | 12. března 2009 v 22:16 | Reagovat

luxusně píšeš, ale nemůžu si pomoct, je to prostě nádhera

4 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 13. března 2009 v 17:11 | Reagovat

vypadá to moc dobře.....

5 Dr. Šáhlá Dr. Šáhlá | Web | 13. března 2009 v 17:37 | Reagovat

Hezký, rozhodně pokračuj ;)

6 capepeidy capepeidy | Web | 14. března 2009 v 12:06 | Reagovat

co ja viem mohla si to trochu inac napisat bo sa mi to zda take storhe  a hlevne si mohla napinavejsie a viac opisat detaily (ako kusok zrkadla a tak) mozno kebyze to lepsie teda tu druhu cast premyslenejsie a zahdnejsie napises mohlo by to byt fakt dobre ale teraz ma to nejka moc nezaujalo mozno je too aj preto ze je to len zaciatok :) mozno dalsia ma dostane

7 sandy sandy | Web | 15. března 2009 v 20:36 | Reagovat

no mne sa to pacilo :D  vyzera to dost zaujimavo...som zvedava, ake tajomstva sa dozvie o svojej rodine :D

8 Simča Simča | E-mail | Web | 15. března 2009 v 22:41 | Reagovat

Z chalanského pohľadu?? Hmm niečo mi to pripomína. :-DDDDDDDDDDDDDDDDDDD

9 cca31 cca31 | 20. března 2009 v 13:37 | Reagovat

Vyzerá to zaujímavo, chcem vedieť, čo bude ďalej, rozhodne v tom pokračuj! =) Za pochopenie ďakujem =D

10 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 29. března 2009 v 15:36 | Reagovat

Úvod ako má byť :), vyzerá to na napínavý príbeh.

Z chalanského pohľadu si teda neviem predstaviť písať, ale ja si vlastne neviem predstaviť písať z akéhokoľvek iného pohľadu ako nezaujatého rozprávača.

11 Tilia Tilia | E-mail | Web | 5. dubna 2009 v 14:54 | Reagovat

Nemám rada čechizmy v slovenských dielach, no... Toľko vytýkam :D Okamžiky a knihovne... Ono sa síce nejedná o chybu, myslím, že sú už v slovenčine ustálené, ale aj tak mi niky nesedia do textu, neviem, v tomto som asi divná, keď som za "okamihy a knižnice" :D.

Pravda, vyzerá to celkom napínavo, vlastne dosť napínavo, napísané je to slušne, tak idem na prvú kapitolu :D

12 Nelly /ELL/ Nelly /ELL/ | Web | 2. února 2011 v 16:01 | Reagovat

Páni, vyzerá to naozaj veľmi zaujímavo :D Píšeš veľmi pútavým štýlom takže ma to bavilo čítať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.