2. kapitola

11. dubna 2009 v 22:00 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
Vládlo tu prítmie a vzduch bol nepríjemne vlhký a horúci. Chvíľu som len stál vo dverách a čakal, kým si moje oči zvyknú. Urobil som prvý opatrný krok. Po chrbte mi prebehli zimomriavky a mimovoľne som sa striasol. Nemal som dobrý pocit s tohto miesta, ale to bolo len zrejme podmienené maminým rozprávaním.

"Čo tu robíš?" zaznel nahnevaný hlas za mojim chrbtom. Otočil som sa a vzpurne sa zahľadel do očí otca, ktorý sa týčil vedľa dvier.

"Bývam tu," odsekol som najprotivnejším tónom, na aký som bol v tej chvíli schopný a ukázal mu chrbát. Takto vyzarela naša každodenná konverzácia, teda pokiaľ sme práve medzi sebou neprehadzovali zdvorilostné frázy o počasí alebo programe v televízii.

Zaznelo za mnou zlostné zabuchnutie dvier a ja som konečne osamel. Haraburdy, čo som ešte stále držal v rukách, som zložil na zem a zvedavo sa obzeral po povale.

Drevená podlaha bola pokrytá hrubou vrstvou prachu, v ktorom každý môj krok zanechával odtlačky tenisiek. Niektoré škridlice boli nahradené sklenenými, vďaka ktorým sem dopadali aspoň nejaké lúče jesenného slnka. Na ich svetle sa ligotali čiastočky prachu poletujúce po miestnosti. Drevené trámy podopierajúce stechu nepreukazovali ani jediný náznak svojho veku, hoci už niekoľko desaťročí držali tento dom pohromade. Povedľa dverí sa po celej stene tiahol starý nábytok patriaci ešte k pôvodnému vybaveniu domu, ktorý bol ukrytý pod bielymi plachtami.

Podišiel som bližšie a strhol dole prikrývky. Obdivoval som dokonalú rezbársku prácu, ktorá sa na nich odzrkadlila. Dnes by som len ťažko mohol hľadať majstra, ktorý by niečo také dokázal vyrobiť. Zdalo sa, že všetko pochádzalo z jednej dielne, od jedného človeka. Zrejme to bol nábytok vyrobený na objednávku niektorého s mojich predkov.

Rukami som prechádzal po dokonale opracovanom, hladkom povrchu dreva, obdivujúci jeho dokonalosť. Z čírej zvedavosti som otvoril niektoré zo skríň a nahliadol do vnútra, romýšľajúc, či tam ostalo ešte ukryté niečo, čo by mi viac povedalo o predchádzajúcom majiteľovi.

V jednej s truhlíc ležali staré, pôvodne zrejme biele šaty, ktorý už vekom zažltli. V príborníku som našiel striebornú obedovú sadu a porcelán. Ostatné skrine už neukrývali žiadne zo svojich pôvodných tajomstiev, zívali prázdnotou.

Teda až kým som nenarazil na jednu zamknutú. Vysoká skriňa sa mi zdala nejakáiná ako tie ostatné. Kľučka nebola obyčajná železná ako pri ostatných, ale bola zlatá či pozlátená. Aj medzi ornamentami vyrezanými na dreve sa nachádzali zlaté kresby.

Ako omámený som prechádzal rukami po starom dreve. Stále som mal pocit, že niekde mi unikajú súvislosti. Niečo, čo je na prvý pohľad zrejmé, ale mne to ako naschvál nedoplo. Tak čo to je?! Potrebujem kľúč. Kľúč.

Ruka mi v tom momente mimovoľne vystrelila k hrdlu, k retiazke na ktorej trónilo moje znamenie zverokruhu a spolu s ním malý pozlátený alebo možno zlatý kľúčik.

Okamžite som ho zvesil dole a vyskúšal. Zapadol dnu a hneď zacvakol zámok. Skriňa sa celkom sama otvorila. Čakal som niečo výnimočné, rodinné tajomstvo, veľký objav, no nejako to nevyšlo.

Vo vnôtri bolo len zrkadlo. Celkom obyčajné zdrkadlo. Jeden roh bol dokonca ulomený. Sklamane som opäť zatvoril dvere a vrátil sa apäť dole. A je po veľkom fantasy dobrodružstve.

Vrátil som sa do svojej izby, pustil si na plné pecky hudbu a hodil sa na postel. Razom vypchala moja nádej, že fakt niečo je. Že môžem aj ja mať nejaký dôvod, prečo som sa dostal na tento skurvený svet. Začal som veriť, že možno niečo v tých knihách bolo skutočné, že i ja môžem niečo zažiť.

Ako hrozne som sa mýlil. Zavrel som oči a snažil som sa myslieť na čokoľvek iné, len nie na to sklamanie, ktoré som cítil, keď som odomkol tú skriňu. Avšak nedarilo sa. Po dlhých hodinách prevalovania sa v posteli som zaspal. No i tak ma trápili nočné mory.

A potom som precitol. Z ničoho nič som sa zobudil, otvoril oči a posadil sa na posteli. A možno ešte mám nádej!

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 adrius adrius | Web | 12. dubna 2009 v 8:48 | Reagovat

túto časť beriem ako výrazné zlepšenie a zdá sa mi, že sama o sebe má oveľa vyššiu kvalitu, než carpe jugulum (dúfam, že ma skalní fanúšikovia neukameňuju :-O), pretože hneď na prvý pohľad je vidieť obmedzenie priamej reči, ktorá sa síce ľahšie číta aj píše, no čitateľ tak dostane na vec iba jeden pohľad, narozdiel od opisov, ktorých je tu hojnejšie, a kroré mi konečne dali takmer dokonalú predstavu o tom, kde sa hlavný hrdina nachádza, čo robí a ako to robí. myslím, že carpe jugulum bolo oproti tomu aké bude toto len homo habilis oproti homo sapiens (sry, ale iné prirovnanie ma ráno fakt nenapadlo:).
dúfam, že to budeš brať ako radu a budeš v tomto štýle (ktorý sa mi celkom zapáčil) ďalej pokračovať, pretože to má konečne všetko čo to má mať (a tie napínavé konce si proste neodpustíš,že?). sám sa snažím čo to napísať (viz. môj web), takže nehovorím o niečom o čom by som nič nevedel.
to bude asi všetko a aby som nezabudol, tešim sa an pokračovanie :-)

2 Marťa Marťa | Web | 12. dubna 2009 v 16:04 | Reagovat

taky musím uznat, že je to hezky propracované, dokážu si to mnohem líp představit. S tím zrcadlem - to je zajímavé, jsem docela zvědavá, co se stane... mám takový malý tip (už podle toho názvu), ale nechám si ho pro sebe :) snad jen dodám, pohni si s další částí :D

3 Nessy Nessy | Web | 12. dubna 2009 v 19:53 | Reagovat

veľmi sa mi to páči, zbožňujem fantasy poviedky s takýmto mystickým nádychom a tou perfektnou gradáciou je to skvele napínavé teším sa na ďalšiu kapitolu :)

4 sandy sandy | Web | 14. dubna 2009 v 11:29 | Reagovat

krasne :-)) naozaj je to nieco ine ako carpe jugulum a paci sa mi to :D mas tu pekne opisy a aj dej ma velmi zaujal, som zvedava, ako to bude pokracovat, na ake tajomstvo pride XD

5 Nessy Nessy | Web | 15. dubna 2009 v 19:56 | Reagovat

ahoj neviem ci to u teba leti, ale co by si chcela na diplom za spriatelenie ak mas zaujem napis na blog :)

6 Simča Simča | E-mail | Web | 16. dubna 2009 v 13:32 | Reagovat

Tak fajn, tak fajn, toto som poctivo prečítala. Máš zmisel pre detail v opise, dá sa to krásne si predstaviť, toto mne chýba. Ukončila si to pútavo čo je pri kapitolovkách dobré, lebo potom je chuť sa k ním vrátiť. Zatiaľ nekritizujem na tejto kapitole nie je čo, je dobrá a keď kritizovať budem tak ti to poviem osobne viem že si háklivá :-DDDDDD

7 Natasha Natasha | Web | 17. dubna 2009 v 15:23 | Reagovat

ahoj, nechceš spriateliť?

8 katalyn katalyn | Web | 23. dubna 2009 v 19:40 | Reagovat

fešné, je to... tajuplnější, jak Carpe jugulum, ale nevim, co se mi líbí víc. To uvidim časem :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.