11. kapitola

26. května 2009 v 16:55 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
Podali si s mojim otcom ruky a naznačil nám, aby sme sa posadili na stoličky naproti nemu. Zdráhal som sa ostávať tu dlhšie, ale zrejme je nutné, aby som tu ostal kým otec nevyrieši, aké príspevky bude ´škola´ potrebovať, keď nás prijme. Vedel som, že ho bude podmazávať. Ja i Sandra sme boli v maturitnom ročníku, žiadna normálna školy by nás len tak teraz nebrala a už vôbec nie s mojimi známkami.

Sliziak s mojim otcom si výborne porozumeli, ja som však ich slová nevnímal a obzeral som si miestnosť, v ktorej sme boli. Takmer celú stenu pokrývali vysoké police zapratené knihami, na ich názvy som však zo svojho miesta nedovidel. Žeby bol sliziak taký maník do čítania ako ja? Alebo je to len kvôli imidžu, aby všetci videli, aký je vzdelaný? Typujem tú druhú možnosť.

"... riaditeľov prejav už zrejme nesthnú. Odvediem oboch do ich tried, kde počkajú na svojich triednych učiteľov a ostatných spolužiakov," začul som útržok s ich rozhovoru, keď som znova zamieril svoju pozornaosť na otca a toho chlapa. Vzápätí sa obaja postavili a ja som nasledoval ich príklad.

Otec sa rýchlo odporúčal a ja i Sandra sme ostali sami so sliziakom. Nasledovali sme ho na poschodie.

"Sandra, toto je vaša trieda," zastavil sme pred jednou z tried, sliziak otvoril Sandre dvere a pokynul jej rukou, aby vošla do vnútra.
"Počkajte tu, kým sa neskončí riaditeľov príhovor. A vy, Samuel ma nesledujte ďalej," obrátil sa na mňa, keď zavrel dvere za Sandrou.

"Všimol som si, že vás zaujali knihy v mojej pracovni, Samuel. Čítate?" prihovoril sa mi, keď sme kráčali po schodoch na ďalšie poschodie. Zacítil som nepríjemný mráz na krku, keď do mňa zabodol svoj hadí pohľad.

"Tak trochu," sucho som odvetil na jeho otázku.

"Nikdy nepochopím, ako niekto, kto našiel zaľúbenie v knihách, môže mať tak hrozné známky," vyhlásil a nepríjemne sa zasmial.
"Tak a sme tu, Samuel. Za pár minút sa ukážu i vaši noví spolužiaci a triedny profesor," dodal, keď sme zastali pred mojou triedou.

Nakukol som do vnútra. Vyzeralo to tu ako v botanickej záhrade. Všetky parapety na oknách boli obložené kvetináčmi, na každej polici a i na katedre trónil nejaký kvet.

Vošiel som do vnútra a posadil do poslednej lavice hneď vedľa okien. Keď som trocha načiahol krk, naskytol sa mi pohľad na nádvorie, kde boli zoskupení žiaci i profesori. Nezdalo sa, že tak skoro skončia. Konečne som si mohol otvoriť svoju knihu a overiť si všetko, čo mi vŕtalo v hlave.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Rebeka Rebeka | 26. května 2009 v 17:59 | Reagovat

Vrrrr, aj ja chcem otvoriť knihu a overiť si všetko, čo mi vŕŕŕŕta v hlave, ale mám akú??? Nemám! Čo z toho vyplýva? Že musím počkať na ďalšiu kapitolu! Chce sa mi čakať? Nie! A mám na výber? ... ... ... Ehm... Asi nie... Tak sa radšej len spýtam, že kedy bude ďalšia kapitola. Kedy bude?
P.S.: Dúfam, že zajtra =)

2 šialená spisovateľka šialená spisovateľka | 26. května 2009 v 20:28 | Reagovat

zajtra nebude urcite, mam vodicak, mala by byt vo stvrtok ak mi do toho nic nepride

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.