6. kapitola

13. května 2009 v 16:51 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
Skôr ako sa do toho pustíte, upozorňujem, že komentáre dokážu človeka naladiť a má chuť písať =) Zvážte to ...


Celá zem bola posiata kosťami, až nebezpečne podobnými tým ľudským, hoci som si bol úplne istý, že toto za svojho života ľudia iste neboli. Cúval som a opatrne našlapoval na ostatky, aby som náhodou na seba neupútal pozornosť obyvateľov chatrče. Rýchlo nájdem svoju sochu a čo najskôr sa odtiaľto spakujem.

Spokojne som si vydýchol, keď som chrbtom narazil do stromu. Konečne som sa otočíl, súdiac, že už mi žiadne nebezpečenstvo nehrozí. A však nehorázne som sa mýlil.

Za mnou stál obrovitánsky čierny vlk, snáď dvakrát väčší než by mal byť, a zúrivo na mňa ceril zuby. V tme svietilo jeho oči nebezpečne červenou farbou. Lomcoval mnou strach.

Vedel som, že je to zbytočné, ale i tak som v tej chvíli začal utekať nevedno kam. Chvíľu som mal pocit, že za mnou nejde, no potom som si uvedomil jeho tiché skoky, ktorými sa ku mne pomaly blížil.Keby chcel, už dávno ma mohol roztrhať, ale neurobil to. Mal som pocit, že si túto naháňačku vychutnáva, že ma chce uštvať.

Naťahoval som uši, snažiac sa zachytiť, kde začujem tichý nášlap jeho láb. No náhle jeho skoky utíchli. Jediné, čo som počul bol môj zbesilý dych a neskutočne rýchlo tlčúce srdce, ktoré sa ozíva snáď celým lesom.

Zastavil som, aby som sa upokojil a nabral dych. Sklonil som sa, rukami sa podoprel o kolená a dýchal, až kým sa moje srdce trocha neupokojilo. Keď som ale znova zdvihol hlavu, opäť začalo prestrašene biť.

Predo mnou sa vynoril muž. Cez plece mal prehodený tulec so šípmi a v ruke zvieral luk, v ktorom mal napnutý jeden zo šípov a tetivu mal natianutú a priravenú na vystrelenie.

Pohľadom som skĺzol zo železného ostria šípu, po dreve až k pierkam na jeho konci, ktoré sa zabodávali do mužovej tváre len pár milimetrov pod jeho očami.

Zadíval som sa do nich, no okamžite som musel uhnúť pohľadom.

Netuším či to bolo spôsobené len tmou, ktorá sa tu postupne rozhosťovala, ale jeho oči boli čierne. Nedokázal som zniesť ten pohľad. Očami som si ho celého premeral.

Keby sa tento muž zjavil v mojom svete, celkom iste by ho zavreli niekam do blázinca. No zrejme si on o mne musel pomyslieť niečo podobné.

Pohľad, akým si ma prezeral bol nedôverčivý, ale istým spôsobom i uchvátený. Tak ako on obdivoval moje staré jeany a tričko s drakom chŕliacim záplavu ohňa, ja som zase nemohol odtrhnúť oči od jeho oblečenia.

Vlastne z oblečenia som roznával len tú čiernu, ale najviac ma uchvátil meč meči, ktorý mal pripevnený na boku.Takéto hovädo vraj vážilo okolo päťdesiat kíl a on si to vláči pokojne, rovnako ako si ja šupnem do vrecka mobil.

"Hovoríte mojou rečou?" skúsil som to na neho opatrne a cítil sa nesmierne hlúpo, keď som to vyslovil.

"Kto si?" zaznela jeho otázka a ja som si spokojne oddýchol. Aspoň, že sa nemusíme dorozumievať inými jazykmi. Neviem ako by som nejakému angličanovi či nemčúrovi zo stredoveku vysvetloval, ako som sem prišiel.

"Ja som Samo," vyslovil som sa a skúsil mu podať ruku, tak ako to býva u nás zvykom. On ju však neprijal, zvláštnym pohľadom si ma znova premeral a napokon končene zlužil luk, zrejme mu konečne doplo, že nie som nebezpečný. Otočil sa a kráčal do lesa. No niečo mi zabránilo nechať ho len tak odísť.

"U nás je zvykom, že pri predstavovaní i ten druhý povie svoje meno," zakryčal som za ním a až potom som si uvedomil, akú nesmiernu blbosť som urobil.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Rebeka Rebeka | 13. května 2009 v 17:47 | Reagovat

Uuu, som uchvátená... Povedz, že zajtra bude ďalšia kapitola! Najskôr vlk, potom prapodivný chlap... A ty si to zase skončila tak strašne divne! Prečo bolo to zakričanie blbosť? Vlastne, mám zopár teórií, ale radšej sa nimi nebudem chváliť, lebo by sa dalo pochybovať o mojom zdravom rozume... Takže ja len toľko, že je to perfektné...
A mám ešte jednu otázku k CJ. Čo Carpe jugulum znamená? =)

2 šialená spisovateľka šialená spisovateľka | 13. května 2009 v 18:24 | Reagovat

zajtra alebo v piatok by mala byt dalsia, ak mi sef zase necha notebook a stihnem nieco napisat

carpe jugulum = odtrhnúť/užiť si hrdlo (z latinčiny)...nazov som si "prepozicala" z inej knihy od Pratchetta

3 Marťa Marťa | Web | 14. května 2009 v 17:37 | Reagovat

já věděla, že to budou kosti :D sakryš, dobře se ten děj zamotává... chtělo by to nějakou zapeklitější událost na 3 A4 :)

4 Nessy Nessy | Web | 14. května 2009 v 20:27 | Reagovat

tak to som zvedava idem sa hned pustit do dalsej kapitolky

5 Rebeka Rebeka | 14. května 2009 v 21:47 | Reagovat

=) Kujeeem =) Zaujímavý názov, mňa by to nenapadlo (teda ani by ma nenapadlo taký názov využiť, a po ďalšie, tú knihu som nečítala =D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.