7. kapitola

14. května 2009 v 16:31 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
Ďalšia by mala byť zajtra alebo v pondelok, približne v rovnakom čase. Chcem komentáre!!!


Muž sa otočil a prebodol ma svojim čiernym pohľadom, i keď v jednom okamžiku sa mi zazdalo, že jeho oči sa zaleskli farbou krvavých rubínov. Po chrbte mi prebehol studený mráz. Podišiel ku mne celkom blízko a strach ma začínal ochromovať. Z jeho kamennej tváre ani očí sa nedalo nič vyčítať. Oči som sklopil do zeme a čakal, čo sa bude diať.

"Rogan," pošepol takmer nehlučne a ja som zdvihol pohľad. Poznám ho. Som si istý. Niekde som sa s ním stretol. Len keby som tušil kde.

Netuším či sa mi to len zazdalo, či to bolo spôsobené tmou, ktorá sa v okolo nás rozlievala, ale na okamih som mal pocit, že jeho tvárou prebehol náznak úsmevu. Odrazu mi nepripadal nebezpečný. Možno by mi mohol byť i nápomocný.

"Ja hľadám, ... tu v okolí je taká socha, ... zablúdil som," hlesol som napokon nešťastne. Kým som utekal pred vlkom, šiel som zrejme všade, len nie tam, odkiaľ som prišiel.

"Poď," povedal mi jediné slovo a opäť sa otočil a rýchlym krokom kráčal hlbšie do lesa. Snažil som sa ísť zarovno s ním, no nedarilo sa. Niekoľko krát bez jediného slova zastavil, aby ma mohol počkať.

Konečne spomalil krok a o chvíľu som aj zazrel a aj zacítil dôvod, prečo sa odrazu už tak neponáhľa. Pomedzi stromi som zazrel blikotať rozložený oheň, na ktorom sa niečo opekalo. O konár jedného zo stromov bol uviazaný kôň, ktorý náš príchod privítal hlasným zaeržaním.

"Modlu nájdeš ráno," oznámil mi to ako hotovú vec a hodil mi nejakú deku. Nepáchla veľmi vábne, no bola mi zima, tak som veľmi rýchlo usúdil, že s ňou to bude predsa len lepšie. Veď ako sa hovorí, od smradu ešte nik neumrel, ale od zimy áno.

Zabalil som sa do deky, oprel sa o strom a vystrel ruky, aby som si ich mohol ohriať nad ohňom. Rogan vzal opekajúci sa kusisko mäsa z ohniska, dýkou ho prerezal na dve časti a jedmu mi podal.

Slušne som poďakoval, i keď netuším či to je zvykom v tomto svete, v tomto období. S chuťou som sa pustil do jedla. Ani som si neuvedomil, ako som vyhladol pri cestovaní svetmi, alebo cestovaní časom?

"Odkiaľ putuješ?" ozval sa zrazu Rogan. Zamyslel som sa nad vhodnou odpoveďou, ktorá by ho priveľmi nevystrašila a mne nepripravila pobyt vo väzení či na šibenici.

"Z ďaleka," odvetil som napokon a dúfal, že už sa nebude vypytovať. Zrejme pochopil, že nemám chuť o tom hovoriť. Po chvíli si ľahol na zem, tesnejšie si pritiahol deku a zavrel oči a ja som nasledoval jeho príklad.

Hlavou mi vírili myšlienky na návrat domov. Bál som sa, čo všetko sa môže stať, keď sochu už nenájdem. Alebo čo sa stane, keď ju nájdem. Čo ak prídem do svojho sveta v inom čase, čo ako všetci moji známi budú mŕtvy alebo ešte sa ani nenarodili. Tak veľmi som sa bál návratu.

S myšlienkami zabratými mojim návratom som napokon zaspal. I na tej tvrdej zemi, zabalený v špinavej deke, ale zaspal. A zobudil sa uprostred noci. Výnimočne som vedel presne určiť, čo bolo dôvodom môjho náhleho púrerušenia spánku.

Počul som šepot. Nie, počul nie je to správne slovo. Šepot sa ozíval v mojej hlave. Bolo to akésy vzdialené dunenie, ale napriek tomu som rozoznával slová. Otvoril som oči so strachom, čo by som mohol zazrieť.

Oheň už takmer vyhasol, zostali po ňom žeravé uhlíky. Rogan stále a hľadel niekam za môj chrbát. Otočil som sa, aby som zistil, čo zaujalo jeho pozornosť. Ale to som robiť zrejme nemal. V okamžiku ma premkol strach.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Marťa Marťa | Web | 14. května 2009 v 17:42 | Reagovat

paráda, zase se začíná něco dít. Škoda jen, že ses tak málo zmínila o tom Roganovi, podle popisu si ho nějak pořád nemůžu představit. Ale jinak to je pěkně napsané :)

2 Nessy Nessy | Web | 14. května 2009 v 20:31 | Reagovat

ten napinavy koniec dufam ze do zajtra napises apitolu lebo to nevydrzim

3 Rebeka Rebeka | 14. května 2009 v 21:44 | Reagovat

Vrrr, už aby bola kapitola! Ty to vždy tak napínavo ukončíš, to nám robíš naschvál? Je to veľmi zaujímavé, ja sa chcem čím skôr dozvedieť, čo bude ďalej.... Som ale rada, že teraz máš na písanie viac času a pridávaš častejšie =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.