9. kapitola

21. května 2009 v 15:47 | Šialená spisovateľka |  Za úlomkom zrkadla
Ak zajtra nepridám, tak ďalšiu nečakajte skôr ako v pondelok.


Vzal som si zo zrkadla svoj úlomok a skriňu som zamkol, aby sa nik iný nedostal k môjmu práve objavenému pokladu. Pootvoril som dvere a započúval sa, čo sa deje dole.

Panoval tam chaos. Sandra na plné hrdlo hulákala, že nevie nájsť nejaké šaty, mama nás zase volala na raňajky a takmer ma zamrazilo, keď som začul otca. Ten zjapal, že mám konečne vyliesť z postele a trieskal na dvere, zrejme na mojej izbe. To ešte bude prúser, keď zistí, kde som spal.

Pomaly som začal našlapovať na schody a v duchu som sa modlil, aby ma nezradili a nezačali vŕzgať. Všetko išlo najprv hladko a potichu, len ten podrbaný posledný schod sa pod mojou váhou s hlasným hukotom prepadol a moja noha ostala visieť vo vzduchu o poschodie nižšie.

Tak teraz som mal chuť riadne si zanadávať, ale už ma bežala mama zachraňovať s ustarosteným výrazom na tvári spolu s otcom, ktorý sa pre zmenu tváril ako besný rotwailer.

"Ach, zlatko, si v poriadku?" spýtala sa mama, keď sa mi podarilo dostať zo zovretia schodov.
"Som v pohode, mami," odvetil som a zahľadel sa na otca, ktorý už medzi tým vystriedal snáď všetky farby. No tak už začni, nech už mám ten výplach za sebou, pomyslel som si, keď som rozlúštil jeho výraz.

"Načo si sa tam trepal? Čo keby sa niečo stalo? Do riti! Čo si si myslel?! Mohol ťa privaliť nejaký trám alebo ... " Vypol som zvuk a zahľadel sa útrpne na mamu, nech ho už konečne stopne. Stačilo jediné jej pokynutie a otec zmĺkol ako kývnutím čarovného prútika.

"Čo si tam hľadal, zlatko? Mysleli sme si, že si ešte v posteli. Kedy si pre boha vstával?"

"Ja neviem, nevedel som spať a tak som sa túlal po dome," zaklamal nsom rýchlo i keď som s toho nemal dobrý pocit.

"To sa stáva, to je len tou nervozitou z nového prostredia, novej školy. Poď sa najesť, určite ..." čože?! Uvedomil som si práve význam jej slov.

"Povedala si, že školu nezmeníte, nie je to tak ďaleko aby som nemohol dochádzať! Sľúbila si to!" začal som hulákať ako pominutý. Toto mi predsa urobiť nemôžu! Toto nie.

"Zase histerčíš ako malé decko, Samuel. S tvojou sestrou takéto problémy nikdy nie sú, iba ty musíš byť výnimka," začal sa do toho starať otec, ale mama ho rýchlo uzemnila a poslala ho radšej preč.

"Zlatko, veď i tu si nájdeš priateľov a Tom s Elisou môžu kedykoľvek prísť. Pozvi ich na víkend sem, čo ty na to?" márne sa snažíš mami. Iných priateľov si nenájdem a ani nechcem. Vieš, že to nepôjde.

"Poď sa radšej naraňajkovať a aj ísť do sprchy. Smrdíš ako konské stajne. Však si na povale zaspal na nejakých handrách?" Ach, keby si vedela, ako blízko k pravde si, pomyslel som si a nechal sa dotlačiť do kuchyne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Rebeka Rebeka | 21. května 2009 v 16:07 | Reagovat

Takého otca by som teda nechcela... To by som sa rovno mohla ísť niekam povesiť =D Chudák Samo... A dúfam, že aj zajtra budeš mať možnosť niečo napísať, lebo do pondelka je ďaleko... A kedy vysvetlíš tie veci, okolo Čierneho Rogana? Ja som proste nedočkavááá =)

2 Marťa Marťa | Web | 23. května 2009 v 19:53 | Reagovat

Smrdíš ako konské stajne? :D dobře řečeno. Musím říct, že to máš hezky napsané a pěkně plynule se mi to čte.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.