Září 2011

44. kapitola

30. září 2011 v 20:04 | Šialená spisovateľka |  Carpe jugulum

Videli ste už stounehendge? Či koloseum? Viete si predstaviť pohanskú svätyňu? Ja teda nie, no toto by mohlo byť zmesou všetkého možného v jednom jedinom.
Bolo to ako diera v zemi, obrovská jama uprostred ktorej bol kruh z obrovských balvanov. Ležal tam kamenný stôl alebo skôr oltár? A na ňom boli akési šable, fľaštičky s neznámymi tekutinami, bylinky a množstvo iných harabúrd. Svah pokrývali menšie kamienky či kmene stromov, ktoré pripomínali tribúnu.
V hlave mi zrazu prebehol obraz ako Alan bojuje uprostred kamenného kruhu s Lykeonom, na svahu či snáď provizórnej tribúne sedia diváci a pomedzi nich sa motkajú predavači s občerstvením a kričia: "Hotdogy, kúpte si hotdogy."
Okolo sa hemžilo niekoľko tuctov ľudí alebo skôr neľudí? Nevedela som odhadnúť, koľkí z nich sú vlkolaci, ale bolo ich tu rozhodne dosť. Vzduch bol nabitý ich energiou. A blížiaci sa spln to všetko len umocňoval.
"Tu sa odohrávajú všetky významné udalosti pre svorku. Rituál prijatia do svorky, boje o alfa pozíciu i obyčajné stretnutia za splnu. Neďaleko máme chatu," pošepol mi Alan kým som ešte stále ochromená zízala na úkaz rozprestierajúci sa predo mnou.
Z jeho hrdla sa znenazdajky ozval zvuk, po ktorom mi prebehol mráz po chrbte. Môj milovaný zavýjal, no zďaleka nie hlasom človeka. Toto bolo niečo zvieracie. Až ma striaslo.
Všetky tváre sa zrazu otočili k nám a k Alanovmu zavýjaniu sa pridali tucty ďalších vlkodlakov.
Na jednej strane to bolo desivé. No na druhej, keď som začula ten vlčí spev, niečo vo mne mi šepkalo, že presne sem patrím, že toto je môj svet a rozhodla som sa preň správne.
Po svahu k nám vybehol Viktor a buchol Alana do ramena.
"Tak čo braček, si pripravený dostať nakladačku?" rýpal s úsmevom.
"Snáď mi len nezávidíš môj skvelý alfa vlek," oplácal mu to rovnako môj milovaný.
"Ten, ktorý ešte nemáš?" zasmial sa z chuti Viktor a vzápätí sa obrátil na mňa.
"Vidím, že si si priniesol i posilu, keby si to nezvládala sám, Emma ťa isto ochráni pred veľkým zlým psom."
"Keby som nebol v spoločnosti dámy, poslal by som ťa tam, kde slnko nesvieti, Viki."
Tieto chlapské poťahovačky ma rýchlo prestali zaujímať, vypla som zvuk a preniesla svoju pozornosť inde. Zaujímalo by ma, čo sa nachádza v tých fľaškách na oltári. Nepohrdla by som teraz dobrou medovinou a medzi týmito sa isto nájdu i vlci, ktorí ju vyrábali ešte za starých dobrých predkresťanských časov.
Moja pozornosť sa však vzápätí obrátila k Viktorovi, ktorý mi šermovali dlaňou pred tvárou.
"Haló, spiaca princezná, venujete nám pozornosť?"